T-79/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0079
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202501892SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/1892
7.4.2025
Žaloba podaná 4. februára 2025 – UU/Súdny dvor Európskej únie
(Vec T-79/25)
(C/2025/1892)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: UU (v zastúpení:: S. Makoumbou, advokátka)
Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie komisie Všeobecného súdu s právomocou rozhodovať o sťažnostiach (ďalej len „komisia pre sťažnosti“) R-7/24 z 25. októbra 2024,
—
zrušil rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy (OOUPZ) z 10. júla 2024, ktoré je potvrdené prvým napadnutým rozhodnutím,
—
priznal náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá sa určí ex aequo et bono a ktorú žalobkyňa predbežne odhaduje na 30 000 eur,
—
uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a porušení článku 19 Štatútu, článku 6 EDĽP a článku 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“)
Napadnuté rozhodnutia porušujú článok 19 Štatútu v rozsahu, v akom sa nimi v prejednávanej veci neuznáva existencia trestnoprávnych dôsledkov v prípade žalobkyne v súvislosti s nemožnosťou účinného uplatňovania práva na obhajobu v trestnom konaní, ktoré sa jej týka, hoci v tomto ustanovení sa vyžaduje absencia trestnoprávnych dôsledkov vo vzťahu k dotknutému úradníkovi, pokiaľ ide o odôvodnenie odopretia súhlasu na uvedenie zistení, ku ktorým tento úradník dospel pri výkone svojich služobných povinností.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článkov 18, 56 a 62 Istanbulského dohovoru
Napadnuté rozhodnutia porušujú Istanbulský dohovor, keďže sa nimi nezabezpečuje, aby žalobkyňa, ktorá bola obvinená z ohovárania v súvislosti s nahlásením toho, že bola obeťou násilia, mala spravodlivý proces na účely preukázania skutkov, ku ktorým došlo, a využila všetky dôkazné prostriedky na svoju obhajobu.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality
Napadnuté rozhodnutia idú vzhľadom na skutočnosť, že nimi bol odopretý súhlas na čiastočné oznámenie správy zo 17. mája 2019, nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu riadneho výkonu spravodlivosti. Keďže uvedená správa už navyše bola predložená inému súdu, na ktorom prebieha súbežné konanie, ochrana záujmov Únie už nie je v prejednávanej veci relevantným dôvodom na odopretie takéhoto súhlasu.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, zásady nestrannosti a článku 41 Charty
V napadnutých rozhodnutiach došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v rozsahu, v akom sa v nich nezohľadňuje skutočnosť, že záujmy Únie už boli analyzované, pričom sa nezabránilo postúpeniu spisu, pokiaľ ide o konanie vo veci príslušného oznámenia, vnútroštátnemu trestnému súdu. Napadnuté rozhodnutia navyše porušujú článok 41 Charty a zásadu riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom žalobkyni bránia v tom, aby bola v týchto konaniach účinne vypočutá, a bezdôvodne bránia preukázaniu pravdivého stavu veci v rámci trestných konaní. Napadnuté rozhodnutia napokon porušujú zásadu nestrannosti.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1892/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)