T-85/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0085
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502223SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2223
22.4.2025
Žaloba podaná 5. februára 2025 – Alta Pay Group/ECB
(Vec T-85/25)
(C/2025/2223)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Alta Pay Group d.o.o. Beograd (Belehrad, Srbsko) (v zastúpení: M. Fellner, advokát)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie ECB č. ECB-SSM-2024-AT-5 z 26. novembra 2024 bez náhrady, v súlade s článkami 263 a 264 ZFEÚ, a
—
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania o zrušení.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza nasledujúce žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“). Právo žalobkyne byť vypočutá bolo porušené tým, že (i) nedostala prístup ku všetkým dokumentom v spise, (ii) nebula jej poskytnutá primeraná lehota na predloženie pripomienok, (iii) nebolo jej poskytnuté dostatočné odôvodnenie a (iv) ECB nevypočula svedkov.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa článku 47 Charty v spojení s článkom 6 ods. 1 EDĽP. Žalobkyňa nebola schopná účinne zabezpečiť svoju obhajobu z dôvodov uvedených v rámci prvého žalobného dôvodu
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, článku 41 ods. 2 písm. b) Charty a článku 22 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 ( 1 ) (prístup k spisu). ECB odmietla žalobkyni sprístupniť všetky dokumenty v spise, čím jej zabránila spochybniť všetky informácie, ktoré sú v ňom uvedené, alebo použiť dôkazy svedčiace v jej prospech.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. a) Charty a článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1024/2013 (právo byť vypočutý). Žalobkyni bola neprimerane poskytnutá príliš krátka lehota na predloženie pripomienok, čo jej zabránilo v tom, aby v plnom rozsahu vyjadrila svoje stanovisko.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. c) Charty a článku 22 ods. 2 nariadenia č. 1024/2013 (povinnosť odôvodnenia). ECB svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnila. Riadne nepreskúmala právne podmienky vyžadované na konanie v zhode a založila svoje rozhodnutie iba na pochybnostiach.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 48 ods. 1 Charty (prezumpcia neviny) v spojení s článkom 6 ods. 2 EDĽP. ECB preniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu konania v zhode, hoci existencia konania v zhode vedie k sankciám, ktoré možno uložiť žalobkyni.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. a) Charty a článku 28 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 ( 2 ) (nepreukázanie skutkového stavu v prejednávanej veci). Svedkovia navrhnutí žalobkyňou neboli vypočutí a skutkové okolnosti veci neboli riadne preukázané, v dôsledku čoho ECB vydala svoje rozhodnutie na základe neúplného súboru skutkových okolností.
8.
Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že neboli splnené podmienky potrebné na konanie v zhode. ECB nesprávne uplatnila oddiel 20 ods. 1 rakúskeho zákona o bankách ( 3 ) , keď sa nedomnievala, že konanie v zhode si vyžaduje dohodu o spoločnom výkone hlasovacích práv.
9.
Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 17 Charty. Nesprávne uplatnenie § 20 ods. 1 rakúskeho zákona o bankách viedlo k pozastaveniu hlasovacích práv žalobkyne v Addiko Bank AG, čo predstavuje porušenie jej vlastníckych práv.
10.
Desiaty žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci podľa článku 263 druhého odseku ZFEÚ a porušení zásady proporcionality. Rozhodnutie ECB predstavuje zneužitie právomoci, keďže cieľom ustanovení oddielu 20 ods. 1 rakúskeho zákona o bankách nie je zabrániť len spoločnému nadobúdaniu. Keďže rozhodnutie je založené len na pochybnostiach, zásada proporcionality si mala vyžadovať hľadanie menej rušivých opatrení.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).
( 2 ) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) ( Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1 ).
( 3 ) Bundesgesetz über das Bankwesen (Bankwesengesetz – BWG) (BGBl 532/1993, naposledy zmenený prostredníctvom BGBl 98/2021).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2223/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)