T-158/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0158
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502674SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2674
19.5.2025
Žaloba podaná 7. marca 2025 – EFPIA/Parlament a Rada
(Vec T-158/25)
(C/2025/2674)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Fédération européenne d’associations et d’industries pharmaceutiques (EFPIA) (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: C. García Molyneux, Z. Bertrand, advokáti, a B. Kelly, solicitor)
Žalovaní: Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil článok 1, článok 2 body 19, 20 a 26, článok 9, článok 10, článok 30 ods. 1 druhý pododsek písm. c) a g) a prílohu III smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3019 z 27. novembra 2024 o čistení komunálnych odpadových vôd [ďalej len „smernica o čistení komunálnych odpadových vôd“ alebo „smernica (EÚ) 2024/3019“] ( 1 ) ,
—
subsidiárne zrušil tieto ustanovenia v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,
—
subsidiárne zrušil smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd ako celok a
—
uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Finančné povinnosti, ktoré článok 9 smernice (EÚ) 2024/3019 ukladá výrobcom liekov na humánne použitie, sa opierajú o chybnú štúdiu a posúdenie vplyvu, ktoré vykonala Komisia, ktoré nadhodnocujú príspevok liekov na humánne použitie k mikroznečisteniu a podhodnocujú náklady na kvartérne čistenie požadované smernicou.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady „znečisťovateľ platí“ zakotvenej v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie finančnými povinnosťami, ktoré článok 9 smernice (EÚ) 2024/3019 ukladá výrobcom liekov na humánne použitie. Tieto povinnosti ukladajú výrobcom liekov na humánne použitie povinnosť financovať náklady na kvartérne čistenie v rozsahu, ktorý nie je úmerný skutočnému príspevku ich výrobkov k mikroznečisťovaniu komunálnych odpadových vôd.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality zakotvenej v článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii. Povinnosti, ktoré výrobcom liekov na humánne použitie vyplývajú z článku 9 smernice (EÚ) 2024/3019, nie sú vhodné ani potrebné na dosiahnutie cieľov smernice.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie zakotvenej v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Článok 9 smernice (EÚ) 2024/3019 bez odôvodnenia ukladá výrobcom liekov na humánne použitie a kozmetických výrobkov povinnosť zaplatiť za mikroznečisťovanie komunálnych odpadových vôd spôsobené všetkými ostatnými odvetviami.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení požiadavky právnej istoty. Článok 9 smernice (EÚ) 2024/3019 ukladá výrobcom liekov na humánne použitie nepredvídateľné náklady vrátane retroaktívnych poplatkov, ktoré vznikli pred prijatím smernice.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 3019, 2024.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2674/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)