T-176/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0176
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503298SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3298
24.6.2025
Žaloba podaná 10. marca 2025 – Beľavcevová/Rada
(Vec T-176/25)
(C/2025/3298)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Oľga Aleksejevna Beľavcevová (Olga Alekseevna Belyavtseva) (Odincovo, Rusko) (v zastúpení: C. Zatschler, SC)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
rozhodol, že podľa článku 277 ZFEÚ je článok 1 ods. 1 a článok 2 ods. 1 rozhodnutia Rady (SZBP) 2024/2643 ( 1 ) , ako aj článok 2 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2024/2642 ( 2 ) na žalobkyňu neuplatniteľný,
—
zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2024/3174 ( 3 ) v rozsahu, v akom sa ním zaraďuje meno žalobkyne do prílohy k rozhodnutiu (SZBP) 2024/2643,
—
zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2024/3188 ( 4 ) v rozsahu, v akom sa ním zaraďuje meno žalobkyne do prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2024/2642,
—
uložil Rade Európskej únie povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 75 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy,
—
rozhodol, že Rada Európskej únie znáša všetky trovy konania, a uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení o porušení práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia; z odôvodnenia najmä nie je jasné:
—
či boli odkazy na to, že žalobkyňa je „manželkou a obchodnou partnerkou“ inej osoby uvedenej na zozname (v oboch prípadoch je to z faktického hľadiska nepravdivé), relevantné na účely niektorého z kritérií zaradenia do zoznamu a
—
kto sú „fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány“, ktoré žalobkyňa podľa obvinenia podporuje.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na nezákonnosti rozhodnutia (SZBP) 2024/2643 a nariadenia (EÚ) 2024/2642, ktorými sa stanovuje režim reštriktívnych opatrení a kritériá zaradenia do zoznamu podľa napadnutých právnych aktov; žalobkyňa konkrétne tvrdí, že daný režim presahuje rámec právomoci Rady konajúcej podľa článku 29 ZEÚ najmenej v dvoch aspektoch:
(i)
v rozsahu, v akom sa zameriava na konanie v rámci samotnej Únie, prekračuje územnú pôsobnosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to o to viac, že cieľom je pokryť národnú bezpečnosť, ktorá podľa článku 4 ods. 2 ZEÚ patrí do „výlučnej zodpovednosti každého členského štátu“;
(ii)
v rozsahu, v akom sa zameriava na akty, ktoré predstavujú trestné činy podľa práva jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, prekračuje vecnú pôsobnosť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, keďže zasahuje do oblastí vyhradených bývalému pilieru týkajúcemu sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý v súčasnosti spadá pod hlavu V ZFEÚ, osobitne článok 83 ZFEÚ.
Navyše v rozsahu, v akom sú reštriktívne opatrenia zamerané na činy, ktoré samy osebe predstavujú trestné činy spáchané v Únii s možnosťou uloženia trestu podľa právnych predpisov členských štátov, porušujú základné zásady prirodzenej spravodlivosti zakotvené najmä v článkoch 47 až 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení o nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o štyri aspekty:
(i)
nesprávne uplatnenie kritéria a) na osobu, v súvislosti s ktorou je žalobkyňa zaradená do zoznamu, čo vedie k nesprávnemu uplatneniu kritérií b) a c) na žalobkyňu;
(ii)
neunesenie dôkazného bremena zo strany Rady, pokiaľ ide o odôvodnenie zaradenia žalobkyne do zoznamu;
(iii)
nesprávne posúdenie týkajúce sa uplatnenia kritéria b) na žalobkyňu;
(iv)
nesprávne posúdenie týkajúce sa uplatnenia kritéria c) na žalobkyňu.
Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že podľa všeobecnej zásady dokazovania platí, že ak inštitúcie majú k dispozícii viacero dôkazných prostriedkov, sú povinné využiť najspoľahlivejší z nich. Rada nemôže v žiadnom prípade odôvodniť skutočnosť, že vychádzala z článkov v médiách, nedostatkom vyšetrovacích právomocí, ak sú skutkové okolnosti situované na území EÚ, pričom judikatúra založená na absencii vyšetrovacích právomocí v tretích krajinách, ktorá by opodstatňovala využitie takýchto informácií, je neuplatniteľná.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality a základných práv, najmä práva na rešpektovanie rodinného života chráneného článkom 7 Charty.
5.
Na podporu návrhu na náhradu ujmy žalobkyňa uvádza najmä správy v tlači a médiách, v rámci ktorých sa šíri hanlivý obraz žalobkyne ako osoby, ktorá je spojená s osobou údajne zapojenou do závažnej trestnej činnosti alebo ktorá takúto osobu podporuje.
( 1 ) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2024/2643 z 8. októbra 2024 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na destabilizačné činnosti Ruska (Ú. v. EÚ L, 2024/2643).
( 2 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2024/2642 z 8. októbra 2024 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na destabilizačné činnosti Ruska (Ú. v. EÚ L, 2024/2642).
( 3 ) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2024/3174 zo 16. decembra 2024, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2024/2643 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na destabilizačné činnosti Ruska (Ú. v. EÚ L, 2024/3174).
( 4 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2024/3188 zo 16. decembra 2024, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2024/2642 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na destabilizačné činnosti Ruska (Ú. v. EÚ L, 2024/3188).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3298/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)