T-181/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0181
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502415SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2415
28.4.2025
Žaloba podaná 14. marca 2025 – Landesbank Baden-Württemberg/SRB
(Vec T-181/25)
(C/2025/2415)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Landesbank Baden-Württemberg (v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo, advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) zo 17. decembra 2024 o prijatí nového rozhodnutia o výpočte príspevkov ex ante na rok 2017 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií vo vzťahu k úverovej inštitúcii Landesbank Baden-Württemberg („nové rozhodnutie pre rok 2017“) (SRB/ES/2024/53) vrátane jeho príloh,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Subsidiárne, ak Všeobecný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v dôsledku použitia nesprávneho jazyku zo strany SRB z právneho hľadiska absolútne neplatné a žaloba o neplatnosť je preto pre chýbajúcemu predmetu neprípustná, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je po právnej stránke absolútne neplatné,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod: Článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ( 1 ) porušuje právne normy vyššieho stupňa právnej sily, keďže Komisia prekročila jej zverené právomoci, pripúšťa vecne neprimerané rozlišovanie medzi členmi inštitucionálnej ochrannej schémy (IPS), porušuje zásady judikatúry Meroni ( 2 ) a porušuje požiadavku úplného zohľadnenia skutkového stavu.
2.
Druhý žalobný dôvod: Článok 6 a príloha I krok 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušuje právne normy vyššieho stupňa právnej sily, keďže Komisia prekročila jej zverené právomoci, porušuje požiadavku úplného zohľadnenia skutkového stavu a článok 20 Charty základných práv Európskej únie ( 3 ) , je založený na zjavnej chybe v posúdení a porušuje zásady judikatúry Meroni.
3.
Tretí žalobný dôvod: Článok 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 4 ) a článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 ( 5 ) porušujú platné primárne právo, keďže článok 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 neobsahuje odôvodnenie, ktoré sa vyžaduje podľa článku 291 ods. 2 ZFEÚ a článok vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/818 prekračuje hranice stanovené článkom 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 291 ZFEÚ.
4.
Štvrtý žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje článok 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 ( 6 ) ako aj článok 20 Charty základných práv Európskej únie, resp. všeobecnú zásadu rovnosti, keďže nebolo vydané v nemeckom jazyku, ktorý si zvolila žalobkyňa.
5.
Piaty žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ a článku 41 ods. 1, 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, keďže vykazuje medzery v odôvodnení.
6.
Šiesty žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje požiadavky platného primárneho a sekundárneho práva, pokiaľ ide o ustanovenie ukazovateľov IPS.
7.
Siedmy žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje právne normy vyššieho stupňa právnej sily pre zjavne chybe v posúdení v súvislosti s ukazovateľmi rizika a pilierom IV.
8.
Ôsmy žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje článok 6 ods. 6 písm. a) iv a písm. b) ii a článok 20 ods. 1 prvú a druhú vetu delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, keďže žalobkyňa pri stanovení ukazovateľov rizika podľa článku 6 ods. 1 písm. d), ods. 5 písm. a), ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 nesplnila požiadavky vyplývajúce z článku 6 ods. 6 písm. a) iv a písm. b) ii delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63.
( 1 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v EÚ L 11, 2015, s. 44 ).
( 2 ) Rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad, 10/56, EU:C:1958:8.
( 3 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 5 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
( 6 ) Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve ( Ú. v. ES 17, 1958, s. 385 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2415/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)