T-200/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0200
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503538SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3538
7.7.2025
Žaloba podaná 13. marca 2025 – Giftrans a Giurgiuman/Komisia
(Vec T-200/25)
(C/2025/3538)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobcovia: Giftrans SRL (Valea Drăganului, Rumunsko), Florin Giurgiuman (Valea Drăganului) (v zastúpení: V. Costa Ramos a A. Şandru, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil záverečnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) podpísanú 22. a 25. marca 2024 vo veci OLAF OC/2022/1031/A5 a použitú vo vyšetrovaní Európskej prokuratúry (EPPO) č. I000210/2021.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že podpora, ktorú OLAF poskytuje Európskej prokuratúre (EPPO) v rámci doplnkového vyšetrovania podľa článku 101 ods. 3 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 ( 1 ) a článku 12f ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 ( 2 ) , by mala mať výlučne administratívny charakter a vykonávať doplnkové funkcie. OLAF sa nesmie v skutočnosti zmeniť na orgán trestného vyšetrovania, ktorý má za úlohu zhromažďovať dôkazy, ktoré EPPO neskôr použije v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré má presne rovnaký predmet ako administratívne vyšetrovanie vedené úradom OLAF. Dôkazy zhromaždené OLAF-om umožnili EPPO obísť záruky, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní a majú chrániť práva žalobcov v trestnom konaní.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 9 ods. 1, 2 a 4 nariadenia č. 883/2013 a na porušení práva na obhajobu žalobcov v rámci vyšetrovania, vrátane práva na zákaz sebaobviňovania a dodržiavania prezumpcie neviny, ktoré sú zakotvené aj v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Žalobcovia neboli informovaní o tom, že sú podozriví alebo obvinení z trestného činu, ani o tom, že inšpekcia sa vykonáva na žiadosť EPPO pre prebiehajúci prípad. Neboli riadne informovaní o svojom práve na zákaz sebaobviňovania, konanie nebolo prerušené od momentu, keď sa pán Giurgiuman sám obvinil, a pán Giurgiuman bol povinný podať usvedčujúce výpovede a poskytnúť usvedčujúce informácie a dokumenty v rámci povinnosti spolupracovať. Právo predložiť pripomienky pred vypracovaním záverečnej správy OLAF-u nebolo pánovi Giurgiumanovi ani spoločnosti GIFTRANS SRL priznané ani na žiadosť európskeho delegovaného prokurátora o odklad tohto práva.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení procesných záruk stanovených v kapitole VI nariadenia 2017/1939, ktoré sa uplatňuje prostredníctvom článku 12e ods. 3 nariadenia č. 883/2013, najmä článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. b), c) a d), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ ( 3 ) (články 3 a 6), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ ( 4 ) (článok 3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 ( 5 ) (článok 7) a článkov 47 a 48 charty. Žalobcovia tvrdia, že úkony vykonané úradom OLAF boli zjavne úkonmi vykonanými na účely prebiehajúceho vyšetrovania EPPO, pričom neboli dodržané procesné záruky pre podozrivé a obvinené osoby. OLAF v žiadnej fáze neinformoval pána Giurgiumana ani spoločnosť GIFTRANS SRL o tom, že sú podozriví alebo obvinení v trestnom konaní, ani ich neinformoval o ich právach, najmä o práve na informácie o právach a obvineniach, o práve na právnu pomoc a o širokom práve na zákaz sebaobviňovania, a porušil ich právo na zákaz sebaobviňovania, keď pána Giurgiumana zaviazal k usvedčujúcim výpovediam a k poskytnutiu usvedčujúcich informácií a dokumentov v rámci povinnosti spolupracovať.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry ( Ú. v. EÚ L 283, 2017, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 ( Ú. v. EÚ L 248, 2013, s. 1 ).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1 ).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody ( Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1 ).
( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3538/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)