T-207/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0207
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503539SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3539
7.7.2025
Žaloba podaná 28. marca 2025 – Trabelsi/Rada
(Vec T-207/25)
(C/2025/3539)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Belhassen Ben Mohamed Ben Rhouma Trabelsi (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: M. Ceccaldi, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil návrhy pána Belhassena Bena Mohameda Bena Rhouma Trabelsiho za prípustné,
—
zrušil rozhodnutie Rady Európskej únie z 28. januára 2025 o reštriktívnych opatreniach voči nemu,
—
uložil Rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 000 eur ako náhradu trov konania vynaložených na jeho obranu,
—
uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady kontradiktórnosti a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 Zmluvy.
—
Žalobca tvrdí, že zásada kontradiktórnosti znamená pre účastníkov konania právo na to, aby boli oznámení s každou písomnosťou predloženou v rámci konania a aby sa k nej mohli vyjadriť. Táto zásada sa vzťahuje na všetky štádiá konania.
—
Žalobca okrem toho uvádza, že článok 41 Charty základných práv stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo…“. Tento význam sa prejavuje najmä v uznaní právnej záväznosti Charty základných práv.
—
V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že Rada systematicky predlžovala platnosť reštriktívnych opatrení v rozpore s právom Únie. Podľa žalobcu je rozhodnutie z 28. januára 2025 politickým rozhodnutím Rady, ktorého dôvody nepodporujú „snahy Tuniska a tuniského ľudu o vytvorenie stabilnej demokracie, právneho štátu a plného dodržiavania ľudských práv a základných slobôd“.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii ochrany sudcov pred nátlakom zo strany výkonnej moci.
—
Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že právo na spravodlivý proces predpokladá, aby bola zabezpečená nezávislosť a nestrannosť súdu.
—
Nezávislosť vyžaduje predovšetkým to, aby bol každý sudca chránený pred neprípustným vplyvom zvnútra súdnej moci či neprípustným vonkajším vplyvom.
—
Žalobca tvrdí, že napriek tomu, že európske inštitúcie uviedli, že tuniské súdy nespĺňajú požiadavku nestrannosti a nezávislosti, Rada nepreskúmala, či súdnictvo v Tunisku a právny štát spĺňajú požiadavky a ciele Únie vo vzťahoch so zvyškom sveta, tak ako sú vymedzené v článku 3 Zmluvy.
—
V dôsledku uvedeného Rada podľa názoru žalobcu nemohla na účely predĺženia platnosti reštriktívnych opatrení prijaté voči žalobcovi vychádzať z rozhodnutia, ktoré v roku 2018 vydal tuniský súd, bez toho, aby došlo k porušeniu zásad, na ktorých je založená Únia.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3539/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)