T-370/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0370
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503933SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3933
21.7.2025
Žaloba podaná 3. júna 2025 – JL/Komisia
(Vec T-370/25)
(C/2025/3933)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: JL (v zastúpení: S. Orlandi, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie menovacieho orgánu o neuplatnení opravného koeficientu na výpočet jeho odmeny v súlade s článkom 64 tretím odsekom služobného poriadku, čo vyplýva z prvej výplatnej listiny vyhotovenej po jeho vyslaní do Luxemburgu v októbri 2024,
—
zrušil rozhodnutie prijaté v rámci aktualizácie opravných koeficientov zachovať mechanizmus uvedený v článku 64 služobného poriadku v rozsahu, v akom z jeho výplatnej listiny vyhotovenej po ročnej aktualizácii opravných koeficientov vyplýva, že pre Luxembursko, ktoré je miestom výkonu jeho práce, sa ešte neuplatňuje opravný koeficient,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný žalobný dôvod, ktorý sa delí na tri časti.
1.
Prvá časť je založená na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a nezákonnosti článku 64 tretieho odseku služobného poriadku, článku 3 ods. 5 a článku 1 ods. 2 prílohy XI Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).
Služobný poriadok úradníkov Európskej únie stanovuje opravné koeficienty (článok 64 služobného poriadku) na zabezpečenie rovnakej kúpnej sily medzi úradníkmi bez ohľadu na miesto výkonu ich práce. V Belgicku a Luxembursku sa však neuplatňuje žiadny opravný koeficient, keďže tieto miesta sa považujú za „hlavné a pôvodné sídla“.
Výpočty Eurostatu však poukazujú na pretrvávajúce a výrazné narušenie kúpnej sily v Luxemburgu v porovnaní s Bruselom. Ak by sa vypočítané opravné koeficienty uplatňovali v Luxemburgu, ako aj v akomkoľvek inom mieste výkonu práce, boli by sústavne vyššie ako 100 % (napr. 120,8 % v roku 2020 a 119,6 % v roku 2024), ktoré výrazne prekračujú prahovú hodnotu 5 % vyžadovanú na uplatnenie koeficientu.
Vylúčenie Luxemburska z tohto mechanizmu predstavuje zamieňanie si cieľa všeobecnej úpravy odmien (článok 65 na základe spoločného indexu „Joint Belgium Luxembourg Index of consumer prices“ pre Belgicko a Luxembursko) s cieľom geografickej opravy (článok 64), čo vedie k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu.
Spoločný index nie je vhodný na zabezpečenie rovnakej kúpnej sily, pretože neodráža rozdiely medzi Luxemburgom a Bruselom a je väčšinou ovplyvnený údajmi z Bruselu z dôvodu rozdelenia zamestnancov (približne 80,4 % v Bruseli oproti 19,6 % v Luxemburgu). Tento systém zakrýva miestne deformácie spojením údajov z Luxemburgu s údajmi z Bruselu.
Odôvodnenia predložené Komisiou, ako napríklad možnosť ubytovať sa v susedných krajinách alebo nezohľadnenie „miestnych výdavkov“ v štatistickej metóde, sa považujú za neopodstatnené. Tieto „osobitnosti“ sú spoločné pre mnohé iné miesta výkonu práce a nemôžu odôvodniť neexistenciu opravného koeficientu pre Luxembursko.
Zachovanie tohto vylúčenia napriek objektívnym údajom vedie k zjavnému narušeniu rovnosti zaobchádzania. Hoci je voľná úvaha normotvorcu široká, nie je absolútna a musí rešpektovať všeobecné zásady práva Únie, najmä zásadu rovnosti zaobchádzania.
2.
Druhá časť je založená na voľnom pohybe pracovníkov.
Neexistencia kompenzačného mechanizmu v Luxembursku odrádza od prijatia do zamestnania a preloženia úradníkov do tohto miesta výkonu práce, čím vytvára prekážku voľného pohybu pracovníkov.
Tento problém atraktívnosti Luxemburska potvrdzuje luxemburská vláda a inštitúcie Únie so sídlom v Luxemburgu (ako sú Súdny dvor a Dvor audítorov), ktoré potvrdili rozdiel v životných nákladoch a potrebu opravného koeficientu.
Iné medzinárodné organizácie, ako sú EZVO a NSPA (NATO), uplatňujú opravný koeficient pre svojich zamestnancov pôsobiacich v Luxembursku, často na základe údajov Eurostatu, čo poukazuje na nekonzistentnosť stanoviska Komisie.
Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že dôvody administratívnej povahy alebo prípadné „výhody“ nemôžu odôvodniť odchýlenie sa od pravidiel práva Únie, ak by to bolo v rozpore so základnými slobodami vrátane voľného pohybu.
3.
Tretia časť je založená na porušení povinnosti normatívneho orgánu opätovne preskúmať relevantnosť pravidiel a na nedostatku odôvodnenia.
Európska komisia je povinná pravidelne overovať primeranosť platných pravidiel a meniť ich, ak stratili opodstatnenie alebo už nie sú v súlade s novým kontextom.
Skutočnosť, že Komisia zachovala zákaz opravného koeficientu pre Luxembursko počas ročnej aktualizácie v roku 2024 napriek pretrvávajúcim štatistickým údajom Eurostatu, svedčí o deformácii kúpnej sily už takmer 20 rokov a predstavuje porušenie tejto povinnosti.
Uplatnenie prahovej hodnoty 5 % na uplatnenie opravných koeficientov sa uplatňuje nejednotne, pretože oblasti s menšími odchýlkami využívajú úpravy, zatiaľ čo Luxemburg nemá žiadne úpravy napriek značným výkyvom.
Menovací orgán si nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že sa obmedzil na všeobecné tvrdenia o spoločnom indexe bez toho, aby uviedol konkrétne skutočnosti odôvodňujúce zachovanie vylúčenia Luxemburska napriek novým štatistickým údajom a uznaniu potreby každoročného preskúmania relevantnosti systému zo strany Komisie.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3933/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)