T-551/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0551
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202505358SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/5358
13.10.2025
Žaloba podaná 4. augusta 2025 – Mayaleh/Rada
(Vec T-551/25)
(C/2025/5358)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Adib Mayaleh (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Vey a V. Bavay, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
rozhodol, že táto žaloba je prípustná a dôvodná v celom rozsahu a rozhodol, že všetky žalobné dôvody, ktoré sú v nej uvedené, sú dôvodné,
—
určil v súlade s článkom 277 ZFEÚ nezákonnosť článku 28 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2013/255/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2025/1096 ( 1 ) , z dôvodu nezlučiteľnosti so zásadami zákonnosti, osobnej zodpovednosti, proporcionality, ako aj s článkami 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“),
—
určil, že napadnuté akty môžu byť čiastočne zrušené,
—
zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2025/1096 z 27. mája 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,
—
zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2025/1094 ( 2 ) z 27. mája 2025, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,
—
zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na námietke protiprávnosti domnienky zodpovednosti stanovenej v článku 28 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2013/255/SZBP.
Žalobca namieta nezákonnosť domnienky umožňujúcej automatické zaradenie bývalých sýrskych ministrov po máji 2011 do sankčných zoznamov bez individuálneho preskúmania. Táto vyvrátiteľná domnienka neoprávnene prenáša dôkazné bremeno a vyžaduje, aby osoba uvedená na zozname preukázala, že nemá väzbu s režimom, zatiaľ čo Rade prináleží, aby pozitívne preukázala nevyhnutnosť zachovania opatrenia. Tento mechanizmus porušuje zásady zákonnosti, osobnej zodpovednosti, proporcionality, ako aj práva na riadnu správu vecí verejných a na účinný prostriedok nápravy zaručené Chartou. Okrem toho zbavuje podstaty povinnosť každoročného a individualizovaného preskúmania stanovenú v článku 32 ods. 4 nariadenia č. 36/2012.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na zneužití právomoci.
Žalobca zdôrazňuje, že zachovanie sankcií voči nemu napriek pádu sýrskeho režimu v decembri 2024 a novej inštitucionálnej situácii skresľuje pôvodný preventívny cieľ reštriktívnych opatrení. Automatické obnovenie sankcie bez preukázania súčasnej úlohy alebo schopnosti uplatňovať vplyv mení sankciu na sankčné opatrenie, čo je v rozpore s judikatúrou a cieľmi sledovanými právom Únie, čo predstavuje zneužitie právomoci zo strany Rady.
3.
Tretí dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení.
Žalobca sa domnieva, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vychádzala výlučne z jeho predchádzajúcich funkcií (guvernéra centrálnej banky do roku 2016 a ministra hospodárstva v rokoch 2016 a 2017) bez toho, aby preukázala akúkoľvek súvislosť, činnosť alebo skutočný či súčasný vplyv na sýrsky režim alebo jeho podporovateľov. V spise Rady sa nenachádza nič, čo by naznačovalo súčasné správanie alebo riziko obchádzania. Predložené písomnosti sú staré, pochádzajú spred pádu režimu a naopak preukazujú neexistenciu akéhokoľvek vplyvu alebo právomoci ministrov od roku 2024. Naopak, viaceré objektívne indície svedčia o tom, že žalobca bol v roku 2017 marginalizovaný, že mal bydlisko vo Francúzsku a že neexistoval verejný alebo súkromný záväzok, ktorý by mohol odôvodniť zachovanie reštriktívneho opatrenia.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.
Napokon podľa žalobcu je jeho ponechanie na zoznamoch, vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek osobných a konkrétnych dôkazov, zjavne neprimerané vo vzťahu k jeho súčasnej situácii. Toto opatrenie zavedené v roku 2012 vážne a trvalo zasahuje do jeho základných práv: nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zásah do jeho súkromného a rodinného života, zmrazenie jeho majetku, sociálna a profesionálna stigmatizácia atď. Zdá sa že, toto opatrenie už nie je vhodné ani potrebné na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu, ale spôsobuje neodôvodnenú individuálnu ujmu v rozpore so zásadou proporcionality.
( 1 ) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2025/1096 z 27. mája 2025, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 2025/1096).
( 2 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2025/1094 z 27. mája 2025, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 2025/1094).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5358/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)