T-563/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0563
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202505359SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/5359
13.10.2025
Žaloba podaná 15. augusta 2025 – Green Impact a i./Parlament a i.
(Vec T-563/25)
(C/2025/5359)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyne: Green Impact ETS (Rím, Taliansko), Earth ODV (Roma, Italia), Nagy Tavak és Vizes Élőhelyek Szövetsége (Gyor, Maďarsko), LNDC Animal Protection APS (Miláno, Taliansko), One Voice (Štrasburg, Francúzsko) (v zastúpení: L. D’Agostino a M. Giovinazzo, advokáti)
Žalované: Európsky parlament, Rada Európskej únie, Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1237 ( 1 ) zo 17. júna 2025, ktorou sa mení smernica Rady 92/43/EHS, pokiaľ ide o úroveň ochrany vlka (Canis lupus) ako aj všetky predchádzajúce alebo následné, súvisiace alebo z nej vyplývajúce akty z dôvodov uvedených v tejto žalobe,
—
uložil žalovaným inštitúciám povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod spočíva v porušení podstatných formálnych náležitostí a v procesnej vade, ktoré boli spôsobené použitím nesprávneho právneho základu a uplatnením iného procesného postupu pri hlasovaní.
—
Žalobkyne tvrdia, že došlo k závažnému pochybeniu, ktoré spôsobuje neplatnosť aktu a ktoré možno vzniesť z úradnej povinnosti, pretože prijatie smernice bolo založené na nesprávnom právnom základe. Namiesto osobitného postupu, ktorý je stanovený v článku 19 druhom odseku smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( 2 ) , ktorý ukladá na zmenu prílohy IV jednomyseľné rozhodnutie Rady na návrh Komisie, európsky normotvorca uplatnil bežný legislatívny postup podľa článku 192 ods. 1 ZFEÚ.
„Prísnejší“ postup uvedený v článku 19 predstavuje „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecnému pravidlu a nemožno ho vylúčiť bez predchádzajúcej zmeny smernice o „biotopoch“.
Okrem toho zvolený postup ovplyvnil nielen podmienky schvaľovania, ale aj právnu formu aktu, ktorý mal byť prijatý vo forme rozhodnutia, a nie smernice. Táto chyba je ešte zhoršená rozhodnutím Európskeho parlamentu využiť bez verejného odôvodnenia naliehavý postup uvedený v článku 170 jeho rokovacieho poriadku, čo viedlo k ďalšiemu obmedzeniu procesných záruk.
2.
Druhý žalobný dôvod spočíva v tom, že neboli vypočuté dotknuté subjekty a došlo porušeniu článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( 3 ) .
Žalobkyne namietajú procesnú vadu spočívajúcu v tom, že neboli vypočuté všetky dotknuté environmentálne združenia, čím došlo k porušeniu práva na účasť zakotveného v článku 9 nariadenia č. 1367/2006, ktorým sa do práva Únie preberá Aarhuský dohovor. Podľa judikatúry a ratio legis samotného nariadenia sú združenia na ochranu životného prostredia oprávnené zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia ako osoby s kvalifikovaným a uznaným záujmom.
Právo byť vypočutý zahŕňa pre európske inštitúcie povinnosť zabezpečiť účinnú účasť zainteresovaných strán na rozhodovacom procese, aby mohli svojimi vlastnými technickými a vedeckými znalosťami prispieť k posúdeniu vplyvov na životné prostredie a k vyváženiu príslušných záujmov.
Táto povinnosť bola v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutej smernice, úplne porušená. Inštitúcie, a najmä Komisia, vedome odmietli žalobkyniam akúkoľvek formu dialógu, hoci tieto formálne požiadali o vypočutie.
3.
Tretí odvolací dôvod spočíva v absencii alebo nedostatočnom odôvodnení s ohľadom na článok 191 odsek 3 ZFEÚ a článok 19 smernice o biotopoch.
Žalobkyne namietajú absenciu alebo v každom prípade nedostatočnosť odôvodnenia obsiahnutého v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1237 zo 17. júna 2025, ktorou sa mení smernica Rady 92/43/EHS, pokiaľ ide o úroveň ochrany vlka (Canis lupus) ( 4 ) čo predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí a vyžaduje zrušenie tohto aktu.
Článok 191 ods. 3 ZFEÚ a článok 19 smernice o biotopoch vyžadujú, aby každá zmena zoznamov chránených druhov bola založená na technických a vedeckých základoch; takýto základ v napadnutom akte úplne chýba.
Chýba tiež odôvodnenie, pokiaľ ide o povinnosť účasti verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, čo je v rozpore s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1367/2006. Smernica nikde neuvádza, akým spôsobom inštitúcie splnili túto povinnosť, ani neposkytuje odôvodnenie tohto opomenutia.
4.
Štvrtý žalobný dôvod spočíva v porušení nariadenia (ES) č. 1367/2006 a práva žalobkýň ako združení na účasť.
Žalobkyne namietajú porušenie povinnosti zabezpečiť účasť verejnosti na vypracovaní a zmene plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1367/2006.
Európske inštitúcie nestanovili žiadne opatrenia, ktoré by umožnili účinnú účasť príslušných združení na ochranu životného prostredia, ani neposkytli informácie o harmonograme, podmienkach alebo príslušných partneroch, čím porušili aj odseky 3, 4 a 5 uvedeného článku 9.
Žalobkyne zdôrazňujú, že nebol zavedený žiadny mechanizmus dialógu, konzultácií alebo diskusie, a to ani počas prípravy návrhu zmeny a doplnenia Bernského dohovoru, ani počas prijímania smernice (EÚ) 2025/1237.
5.
Piaty žalobný dôvod spočíva v porušení zásady najlepších dostupných údajov uvedenej v článku 191 ods. 3 ZFEÚ a v absencii aktuálneho a nezávislého vedeckého odôvodnenia.
Žalobkyne namietajú porušenie zásady najlepších dostupných vedeckých poznatkov, zakotvenej v článku 191 ods. 3 ZFEÚ a potvrdenej ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej rozhodnutia prijaté v oblasti životného prostredia musia byť založené na spoľahlivých, aktuálnych a objektívnych vedeckých poznatkoch.
Napadnutá smernica nie je sprevádzaná žiadnym vedeckým posúdením, ktoré by potvrdzovalo, že na území Únie bol skutočne dosiahnutý priaznivý stav zachovania vlka, a Komisia, Parlament ani Rada nepredložili žiadnu aktuálnu a nezávislú štúdiu.
Naopak, návrh na vyradenie z prísnej ochrany sa zakladá na všeobecných, neoveriteľných predpokladoch a na politickom výklade, ktorý nie je podložený žiadnou dôkladnou environmentálnou analýzou. Z toho vyplýva, že smernica (EÚ) 2025/1237 je založená na svojvoľných základoch, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami, ktorými sa riadi činnosť Únie v oblasti životného prostredia, medzi ktoré patrí zásada predbežnej opatrnosti, zásada prevencie a predovšetkým zásada najlepších dostupných vedeckých údajov, ktorá vyžaduje predchádzajúce a dôkladné overenie technickej opodstatnenosti prijatých opatrení.
V prípade, že takéto overenie neprebehlo, je celý rozhodovací proces vadný a napadnutý akt musí byť považovaný za nezákonný z dôvodu porušenia základnej zásady environmentálneho práva Únie.
( 1 ) Ú. v. EÚ L, 2025/1237, 2025 s. 1.
( 2 ) Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 .
( 4 ) Ú. v. EÚ L, 2025/1237, 2025 s. 1.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5359/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)