← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·1.9.2025

T-604/25

ZamietaOdmieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62025TN0604

C_202505720SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/5720

3.11.2025

Žaloba podaná 1. septembra 2025 – UU/Súdny dvor Európskej únie

(Vec T-604/25)

(C/2025/5720)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: UU (v zastúpení: S. Makoumbou, advokátka)

Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie komisie Všeobecného súdu pre riešenie sťažností (ďalej len „komisia pre riešenie sťažností“) R-1/25 z 22. mája 2025 (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“);

zrušil rozhodnutie pomocnej komisie z 30. januára 2025, ktoré potvrdzuje prvé napadnuté rozhodnutie (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“),

nahradil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá má byť určená ex aequo et bono a predbežne odhadnutá žalobkyňou na 20 000 eur;

uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa prípustnosti žaloby.

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď považovala za neprípustnú sťažnosť, ktorá má rovnaký predmet ako predchádzajúca žiadosť o pomoc, zamietnutá právoplatným rozhodnutím, keď nastala nová skutočnosť, ktorá mohla podstatne zmeniť jej právne postavenie, ako je predvolanie na pojednávanie v rámci trestného konania, ktoré vystavuje žalobkyňu riziku odsúdenia (vrátane trestu odňatia slobody), ktoré v čase predchádzajúceho predvolania na pojednávanie za účelom pokusu o zmier neexistovalo. Správny orgán je povinný tieto nové okolnosti starostlivo zohľadniť a posúdiť novú žiadosť v ich svetle. Nová a podstatná povaha skutočnosti odôvodňujúcej preskúmanie právoplatného rozhodnutia sa musí posudzovať s ohľadom na vnútornú spôsobilosť tejto skutočnosti zmeniť právne postavenie žiadateľa, a nie s ohľadom na existenciu iného dôvodu odôvodňujúceho jej zamietnutie. Takýto dôvod by mohol opodstatniť zamietnutie novej žiadosti vo veci samej, ale nie jej neprípustnosť.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení článku 24 služobného poriadku, pokiaľ ide o neexistenciu súvislosti medzi trestným konaním a výkonom funkcie.

Žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutia sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením a sú skreslené, keďže sa v nich uvádza, že trestné konanie pre ohováranie týkajúce sa výrokov žalobkyne obsiahnutých v liste adresovanom vnútroštátnym orgánom povereným konaním na vymenovanie sudcu a predsedovi Súdneho dvora, podľa ktorých bola obeťou fyzického a psychického násilia zo strany svojho nadriadeného pri výkone funkcie, sa týkalo zásahu do tohto konania uskutočneného mimo výkonu jej funkcie, a preto je vylúčená existencia súvislosti medzi trestným konaním a výkonom funkcie žalobkyne, nevyhnutná na vznik povinnosti poskytnúť pomoc podľa článku 24 služobného poriadku. Takýto politický výklad skresľuje skutočný predmet trestného konania, ktorým je údajné ohováranie, a nepriamo aj skutočnosti, ktoré boli predmetom výrokov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 6 ods. 3 písm. b) EDĽP a článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článkov 18, 56, 57 a 62 Istanbulského dohovoru, článkov 21 a 23 Charty, povinnosti nestrannosti a spravodlivého zaobchádzania a článku 41 Charty.

Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že nemožnosť použiť podstatné prvky na svoju obhajobu v dôsledku odmietnutia povoliť jej použitie bodov správy Rosas, ktoré sa ich týkali, ak aj odmietnutia umožniť jej nahliadnuť do spisu o whistleblowingu okrem odmietnutia jeho postúpenia, narušili jej možnosť obhajovať sa v trestnom konaní proti nej, ktoré by mohlo viesť k odsúdeniu aaž na trest odňatia slobody.

V druhom rade tieto odmietnutia porušujú článok 18, článok 56 ods. 1 písm. d) a článok 62 Istanbulského dohovoru, ktoré boli účinné v čase prijatia napadnutých rozhodnutí. Odmietnutie kontaktovať slovinské orgány tiež priamo porušuje článok 62 uvedeného dohovoru. Zamietnutie žiadosti o finančnú a technickú pomoc porušuje článok 57 tohto dohovoru.

V treťom rade napadnuté rozhodnutia vzhľadom na skutkový kontext prejednávanej veci vedú k mimoriadne závažnej diskriminácii žalobkyne v rozpore s článkami 21 a 23 Charty.

Po štvrté napadnuté rozhodnutia porušujú povinnosť nestrannosti, spravodlivého zaobchádzania a riadneho zohľadnenia všetkých relevantných skutočností, vrátane skutkových okolností týkajúcich sa predmetu slovinského trestného konania, ako aj súvislosti medzi týmto predmetom a výkonom funkcií žalobkyne, a v dôsledku toho aj článku 41 ods. 1 Charty.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5720/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-604/25 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik