T-611/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0611
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202505855SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/5855
10.11.2025
Žaloba podaná 9. septembra 2025 – UU/Komisia
(Vec T-611/25)
(C/2025/5855)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: UU (v zastúpení: S. Makoumbou, advokátka)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa OLAF-u zo 4. júna 2025, ktorým bola zamietnutá administratívna sťažnosť žalobkyne z 8. januára 2025 (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“),
—
zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa OLAF-u z 8. novembra 2024, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o náhradu ujmy z 12. júla 2024 a ktoré bolo potvrdené prvým napadnutým rozhodnutím (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“),
—
rozhodol o náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá sa stanoví ex aequo et bona a ktorú žalobkyňa predbežne vyčíslila na 50 000 eur,
alebo
—
opätovne začal vyšetrovanie týkajúce sa [ dôverné ] ( 1 ) a v zmysle návrhu žalobkyne v bode 65 jej sťažnosti vypustil zo znenia záverov správy o vyšetrovaní týkajúcom sa žalobkyne tieto slová:
„Therefore, despite that giving the interview to… by [ dôverné ] technically transgressed Articles 11 and 12 of the Staff Regulations“,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa neprípustnosti žiadosti o náhradu ujmy uvedením do predošlého stavu.
—
Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď považovala za neprípustnú žiadosť o náhradu ujmy uvedením do predošlého stavu vo forme čiastočnej zmeny znenia záverov správy o vyšetrovaní z dôvodu nemožnosti danú správu napadnúť alebo dokončenia vyšetrovania, ktoré OLAF pôvodne začal a následne uzavrel a ktoré sa týkalo bývalého člena Všeobecného súdu Únie, a to z dôvodu neexistencie práva dosiahnuť začatie vyšetrovania OLAF-om. Žalobkyňa sa na jednej strane nedomáha zrušenia správy o vyšetrovaní, ale domáha sa náhrady nemajetkovej ujmy uvedením do predošlého stavu, a to návrhom, aby OLAF uskutočnil zmenu na dobrovoľnom základe. Na druhej strane požadované ďalšie vyšetrovanie predstavuje neoddeliteľnú súčasť vyšetrovania, ktoré sa vo vzťahu k žalobkyni viedlo päť rokov bez toho, aby sa prešetrili skutočnosti, ktoré boli jeho základom.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti.
—
Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie OLAF-u prijaté na základe článku 90a služobného poriadku úradníkov a týkajúce sa žiadosti o náhradu ujmy utrpenej v dôsledku vyšetrovania OLAF-om v súvislosti s profesijným pochybením, a to voči členovi personálu inštitúcií, treba považovať za rozhodnutie v rámci sporov v oblasti verejnej služby (článok 270 ZFEÚ), a teda sa riadi podmienkami vzniku mimozmluvnej zodpovednosti podľa judikatúry v predmetnej oblasti.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení diskrečnej právomoci generálneho riaditeľa, nezávislosti OLAF-u, článku 1 ods. 4 a článku 17 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999, ako aj na zneužití právomoci – námietka nezákonnosti vnútorného rozhodnutia Súdneho dvora z 12. júla 2011.
—
Podľa žalobkyne je vymedzenie rozsahu vyšetrovania v súvislosti so zverejnením kompromitujúcich informácií novinárom, pokiaľ ide o bývalého člena inštitúcie, zo strany člena personálu inštitúcie – nahlasujúcej osoby, ktorých predmetom je spáchanie násilia, a to bez vyšetrovania príslušných skutkových okolností, v rozpore so širokou mierou voľnej úvahy generálneho riaditeľa OLAF-u. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie o uzavretí vyšetrovania uvedených násilných činov v nadväznosti na stanovisko Súdneho dvora, podľa ktorého v zmysle vnútorného rozhodnutia Súdneho dvora z 12. júla 2011 o podmienkach a spôsoboch vnútorného vyšetrovania v oblasti boja proti podvodom, korupcii a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim záujmy Európskej únie OLAF nemá právomoc vyšetrovať závažné porušenia povinností členov Súdneho dvora, ktoré nemajú finančné dôsledky pre rozpočet, je v rozpore s rozsahom právomoci a nezávislosťou generálneho riaditeľa OLAF-u a porušuje článok 1 ods. 4 a článok 17 ods. 3 nariadenia č. 883/2013. Uvedené vnútorné rozhodnutie Súdneho dvora je údajne protiprávne v rozsahu, v akom sa odchyľuje od nariadenia č. 883/2013 bez iného právneho základu.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie, zásady zákazu diskriminácie a Istanbulského dohovoru, ako aj ochrany nahlasujúcich osôb.
—
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutia vedú vzhľadom na skutkový kontext prejednávanej veci k mimoriadne závažnej diskriminácii žalobkyne v rozpore s článkami 21 a 23 Charty základných práv, článkom 18 ods. 3 treťou zarážkou a článkami 30 a 49 Istanbulského dohovoru a ustanoveniami o ochrane nahlasujúcich osôb (článok 22a služobného poriadku).
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 41 ods. 1 Charty základných práv a zásad spravodlivého zaobchádzania, nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a povinnosti náležitej starostlivosti.
—
Žalobkyňa tvrdí, že vyšetrovanie, ktoré bolo obmedzené z hľadiska predmetu, zohľadnenie aktu, ktorý sa nemôže odchyľovať od regulačného rámca stanovujúceho právomoci OLAF-u, invazívne postupy a nadmerná dĺžka takéhoto vyšetrovania porušujú zásady riadnej správy vecí verejných, nestrannosti, spravodlivého zaobchádzania a povinnosti náležitej starostlivosti.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality a zneužití právomoci.
—
Žalobkyňa tvrdí, že začatie, spôsob vedenia a trvanie sporného vyšetrovania boli neprimerané predmetu vyšetrovania, spolupráci poskytnutej žalobkyňou, skutočnosti, že Súdny dvor vylúčil možnosť začatia disciplinárneho konania v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú predmetom vyšetrovania, mimoriadne invazívnej povahe a dlhému trvaniu príslušného dokazovania. Vyšetrovanie ako celok tak nadobudlo vo vzťahu k žalobkyni sankčnú povahu, čo prekračuje rámec právomocí a účel, na ktorý boli OLAF-u zverené vyšetrovacie právomoci.
( 1 ) Skryté dôverné údaje.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5855/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)