← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·11.9.2025

T-617/25

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62025TN0617

C_202505970SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/5970

17.11.2025

Žaloba podaná 11. septembra 2025 – Ecole Normale Supérieure/Komisia a EACEA

(Vec T-617/25)

(C/2025/5970)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ecole Normale Supérieure (v zastúpení: A. Cousin, advokátka)

Žalované: Európska komisia, Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

rozhodol, že Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) sa nemôže domáhať pohľadávky vo výške 420 865,04 eura, a preto aby oznámenie o dlhu z 22. októbra 2024 a upomienky z 10. decembra 2024 a 26. mája 2025 vyhlásil za nedôvodné,

uložil EACEA – konajúcej v rámci právomocí, ktoré na ňu delegovala Európska komisia – povinnosť vydať nové oznámenie o dlhu vo výške 162 691,30 eura,

zrušil rozhodnutie Európskej komisie o započítaní zo 14. júla 2025,

uložil Komisii a EACEA povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu žaloby uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na existencii prípadu vyššej moci.

Žalobkyňa tvrdí, že k ukončeniu účasti ruských partnerov na projekte „Integrated Track in Brain and Cognitive Sciences“ (ďalej len „iBrain“) došlo na základe reštriktívnych opatrení prijatých Európskou radou voči Rusku v nadväznosti na agresiu voči Ukrajine. Z dôvodu tohto vylúčenia ruskí partneri neposkytli žalobkyni doklady preukazujúce výdavky, ktoré predtým vynaložili na projekt iBrain. Agresia Ruska voči Ukrajine a sankčné opatrenia prijaté Radou v reakcii na túto agresiu predstavujú prípad vyššej moci, ktorý žalobkyni bráni v tom, aby si splnila zmluvnú povinnosť predložiť dokumenty preukazujúce výdavky, na ktoré by sa dal použiť grant EACEA.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že pohľadávka Komisie nie je určitá, likvidná a splatná.

Žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že z dôvodu existencie prípadu vyššej moci Komisia nemohla rozhodnúť tak, že žalobkyňa znáša sumu 153 160,47 eura zodpovedajúcu neoprávneným výdavkom ruských partnerov.

V druhom rade podľa názoru žalobkyne rozhodnutie Komisie o započítaní nezohľadňuje preplatenie nákladov, ktoré už žalobkyňa uskutočnila, vo výške 105 013,27 eura.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia rozhodnutia o započítaní zo 14. júla 2025.

Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie o započítaní neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto opatrenia, a tiež žiadne preukázanie dôvodnosti skutočností, ktoré by umožňovali odôvodniť započítanie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Komisie vydať rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul na účely vymáhania zmluvnej pohľadávky.

Žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že zmluvné pohľadávky nepatria do pôsobnosti článku 299 ZFEÚ, a preto nemôžu byť predmetom jednostranného vykonateľného rozhodnutia Komisie.

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že priznanie právomoci Komisii prijať jednostranný akt predstavujúci exekučný titul na účely vymáhania zmluvnej pohľadávky je v rozpore s právom na účinný prostriedok nápravy uznaným v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5970/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-617/25 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik