T-690/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0690
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506211SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6211
8.12.2025
( *1 )
Žaloba podaná 7. októbra 2025 – Avicenn a RA ( ** ) /Komisia
(Vec T-690/25)
(C/2025/6211)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyne: Association de veille et d’information civique sur les enjeux des nanosciences et nanotechnologies (Avicenn) (Paríž, Francúzsko), RA ( ** ) (v zastúpení: T. Berger, avocat)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
určil, že Európska komisia tým, že v lehote stanovenej v článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/63 ( 1 ) neprijala akt, ktorý by preskúmal potrebu ponechať alebo vypustiť oxid titaničitý (E 171) z liekov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 265 ZFEÚ,
—
rozhodol, že táto nečinnosť predstavuje zjavné porušenie zásady predchádzania škodám a článkov 168 a 191 ZFEÚ,
—
určil, že Staff Working Document SWD(2025) 244 final nemá právnu silu, keďže nepredstavuje odôvodnený formálny akt, ktorý by Komisii umožňoval splniť povinnosť stanovenú v článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/63,
—
nariadil Európskej komisii, aby v primeranej lehote rozhodla o potrebe ponechať alebo vypustiť oxid titaničitý (E 171) z liekov v súlade s požiadavkami práva Únie,
—
v súlade s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie a zásadou administratívnej transparentnosti uložil Komisii povinnosť zverejniť vedecké posúdenie, na ktorom sa zakladá jej stanovisko,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 nariadenia 2022/63. Žalobkyne tvrdia, že Európska komisia nesplnila svoju právnu povinnosť podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/63, ktorý vyžaduje preskúmať v lehote troch rokov potrebu ponechať oxid titaničitý (E 171) v liekoch. Do uplynutia lehoty 7. februára 2025 totiž nebolo prijaté ani uverejnené žiadne formálne rozhodnutie. Okrem toho dokument s názvom Staff Working Document SWD(2025) 244 final, uverejnený 5. augusta 2025, nepredstavuje rozhodnutie v zmysle práva Únie a nespĺňa požiadavky nariadenia.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady predchádzania škodám a práva na ochranu zdravia (články 168 a 191 ZFEÚ a článok 35 Charty základných práv Európskej únie, ďalej len „Charta“). Žalobkyne tvrdia, že Komisia de facto zachovala povolenie používať oxid titaničitý v liekoch bez toho, aby vykonala stanovené preskúmanie, a to napriek vedeckej neistote týkajúcej sa rizík genotoxicity a imunotoxických účinkov. Podľa žalobkýň je toto neodôvodnené ponechanie v rozpore so zásadou predchádzania škodám, právom na vysokú úroveň ochrany zdravia a Chartou. Žalobkyne kritizujú stanovisko Komisie, ktoré sa podľa nich zakladá na nedostatočných odôvodneniach týkajúcich sa technickej realizovateľnosti náhrad, priemyselnej konkurencieschopnosti a rizík nedostatku, a to bez presvedčivých dôkazov a nastavenia časového harmonogramu postupného vypustenia.
( *1 ) S ohľadom na ochranu osobných dát a/alebo dôvernosť nie je možné zobraziť niektoré údaje obsiahnuté v tomto vydaní, a preto bola publikovaná nová autentická verzia.
( ** ) Údaje odstránené alebo vymazané v rámci zaistenia ochrany osobných dát a/alebo dôvernosti.
( 1 ) Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/63 zo 14. januára 2022, ktorým sa menia prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, pokiaľ ide o použitie prídavnej látky v potravinách oxid titaničitý (E 171) ( Ú. v. EÚ, L 11, 2022, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6211/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)