T-702/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0702
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506311SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6311
1.12.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nacka tingsrätt – Mark- och miljödomstolen (Švédsko) 24. septembra 2025 – Metsä Board Sverige AB/Naturvårdsverket
(Vec T-702/25, Metsä Board Sverige)
(C/2025/6311)
Jazyk konania: švédština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Nacka tingsrätt – Mark- och miljödomstolen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Metsä Board Sverige AB
Žalovaná: Naturvårdsverket
Prejudiciálne otázky
1.
Článok 3 písm. e) smernice o ETS ( 1 ) vymedzuje zariadenie ako „stacionárnu [technickú] jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v [tom istom areáli] a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie“. Na základe rozsudkov Súdneho dvora sa súd pre nehnuteľnosti a životné prostredie domnieva, že pri výklade toho, kedy má byť jednotka (ktorá nie je uvedená v prílohe I) zahrnutá do zariadenia v súlade s druhou časťou článku 3 písm. e), sú rozhodujúce tieto kritériá:
—
jednotka vykonáva výrobu v prípade prerušenia prevádzky v zariadení nezávisle,
—
jednotka má vplyv na celkové emisie zariadenia, a teda môže nezávisle, pokiaľ ide o zariadenie, zvýšiť alebo znížiť emisie zariadenia, a
—
časť výroby zariadenia sa vykonáva s cieľom uspokojiť potreby jednotky.
Majú sa všetky tieto kritériá, prípadne niektoré z nich, uplatňovať pri posudzovaní prvej časti článku 3 písm. e), teda toho, či dve činnosti, ktoré sú obe uvedené v prílohe I, tvoria technickú jednotku, alebo by sa toto posudzovanie malo zakladať na iných kritériách?
2.
Aký význam majú, vzhľadom na odpovede na otázku 1, nasledujúce okolnosti pri posudzovaní toho, či lepenkáreň a celulózka predstavujú technickú jednotku?
—
Polovica buničiny vyrobenej v celulózke sa prečerpáva ako mokrá buničina priamo do lepenkárne. To predstavuje približne 65 až 70 % potreby celulózy v lepenkárni. Okrem toho lepenkáreň nakupuje vysušenú buničinu, ktorá sa v lepenkárni namáča.
—
Pri výrobe buničiny v celulózke sa vyrába para a elektrina. Lepenkáreň nakupuje časť pary a elektriny vyrobenej v celulózke na použitie pri výrobe lepenky. Potreby lepenkárne, pokiaľ ide o paru, sa uspokojujú najmä parou vyrobenou v celulózke. Polovica potreby elektriny v lepenkárni sa pokrýva elektrinou nakupovanou z celulózky a zvyšná elektrina sa nakupuje na voľnom trhu s elektrinou.
—
Lepenkáreň a celulózka sa nachádzajú v tom istom areáli a majú spoločný odber surovej vody a spoločnú úpravu odpadových vôd.
—
V prípade prerušenia prevádzky celulózky je možné udržať výrobu lepenky na úrovni 80 % súčasnej kapacity prostredníctvom zvýšeného nákupu externej (sušenej) celulózy, prenájmu mobilných parných generátorov a nákupu elektriny na voľnom trhu s elektrinou.
3.
V oddiele 2.1 Usmernenia Európskej komisie k výkladu prílohy I sa uvádza, že jednotky rôznych vlastníkov, ktoré sú technicky prepojené, ale ktoré prevádzkuje jeden prevádzkovateľ s rozhodujúcou hospodárskou právomocou nad technickým fungovaním jednotiek, predstavujú jedno zariadenie. Ako možno vzhľadom na uvedené chápať pojem „zariadenie“, keď jeden výrobný závod prevádzkuje dcérska spoločnosť, ktorá je zo 70 % vlastnená materskou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje druhý výrobný závod?
( 1 ) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6311/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)