T-711/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0711
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506634SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6634
22.12.2025
Žaloba podaná 15. októbra 2025 – OMV Petrom/Komisia
(Vec T-711/25)
(C/2025/6634)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: OMV Petrom SA (Bukurešť, Rumunsko) (v zastúpení: J. Wileur, L. Kjølbye, S. Troch, D. Van der Eycken a K. Beikos-Paschalis, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
v celom rozsahu alebo čiastočne zrušil rozhodnutie,
—
v celom rozsahu alebo čiastočne zrušil delegované nariadenie,
—
uložil Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobkyne.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby sa žalobkyňa na základe článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025 ( 1 ) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025 ( 2 ) , a uvádza šesť žalobných dôvodov, ktoré preukazujú, že akt o emisne neutrálnom priemysle je úplne alebo čiastočne protiprávny, a teda neuplatniteľný podľa článku 277 ZFEÚ (napr. kapitola III alebo niektoré ustanovenia kapitoly III, ako články 20 a 23).
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že EÚ nebola priznaná právomoc nerešpektovať zásadu trhovej ekonomiky a nútiť súkromné spoločnosti vybudovať novú infraštruktúru na účely vytvorenia nového trhu. EÚ teda nemala právomoc prijať kapitolu III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 ( 3 ) . Vysvetľuje tiež, že aj keby EÚ mala takúto právomoc ( quod non ), nemohla by sa opierať o článok 114 ZFEÚ ako právny základ pre kapitolu III aktu o emisne neutrálnom priemysle, pretože nie sú splnené požiadavky na jej uplatňovanie. Alternatívne a v prípade, že by existoval vhodný právny základ na podporu vytvorenia trhu, vhodným právnym základom by mal byť článok 173 ZFEÚ, ktorý priznáva EÚ podpornú právomoc v oblasti priemyselnej politiky, alebo subsidiárne článok 192 ZFEÚ, ktorý priznáva EÚ spoločnú právomoc v oblasti environmentálnej politiky.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že kapitola III aktu o emisne neutrálnom priemysle porušuje tak zásadu trhovej ekonomiky, ako aj samotnú podstatu základného práva na slobodu podnikania tým, že ukladá súkromným podnikom, aby sa zapojili do nového podnikania a vytvorili nový trh prostredníctvom významných investícií do vybudovania novej infraštruktúry.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že kapitola III aktu o emisne neutrálnom priemysle porušuje zásadu proporcionality tým, že (i) ukladá povinnosť vytvoriť kapacity na ukladanie na úrovni, ktorá sa nezakladá na objektívnych kritériách a nezohľadňuje existujúce a plánované kapacity na ukladanie, (ii) ukladá povinnosť vytvoriť zjavne neprimerané kapacity na ukladanie na účely dosiahnutia cieľa, ktorým je vytvorenie trhu s funkčným zachytávaním a ukladaním CO 2 , a zníženie CO 2 do roku 2030 (iii) sa dopúšťa zjavného omylu pri posudzovaní hospodárskeho vplyvu povinnosti vytvoriť kapacity na ukladanie na európskych producentov ropy a zemného plynu a (iv) nezohľadňuje menej obmedzujúce alternatívy.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že povinnosť vybudovať kapacity na ukladanie CO 2 porušuje zásadu „porušovateľ platí“, keďže producenti ropy a zemného plynu v EÚ sú povinní investovať do riešenia emisií CO 2 iných európskych priemyselných odvetví.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že povinnosť vybudovať kapacity na ukladanie je tiež v rozpore so všeobecnou zásadou zákazu diskriminácie, pretože vytvára neodôvodnený rozdiel v zaobchádzaní medzi (i) producentmi ropy a zemného plynu, ktorí produkujú v EÚ, a tými, ktorí produkujú mimo EÚ a dovážajú ropu a zemný plyn do EÚ (ii) producentmi ropy a zemného plynu v členských štátoch EÚ s veľmi odlišným dopytom po ukladaní CO 2 , (iii) súkromnými producentmi ropy a zemného plynu v EÚ a niektorými štátnymi producentmi ropy a zemného plynu v EÚ, ktorí sú oslobodení od povinnosti prispievať k rozvoju kapacít na ukladanie CO 2 , a (iv) producentmi ropy a zemného plynu v EÚ a producentmi uhlia v EÚ, ktorí nepodliehajú povinnosti vytvárať kapacity na ukladanie CO 2 .
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že nemožno dodržať harmonogram stanovený na splnenie povinností podľa kapitoly III aktu o emisne neutrálnom priemysle.
( 1 ) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025, ktorým sa stanovujú pomerné príspevky subjektov, ktoré sú držiteľmi povolenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, k cieľu Únie do roku 2030, pokiaľ ide o kapacitu vtláčania CO 2 (Ú. v. EÚ L 2025/1479).
( 2 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 stanovením pravidiel týkajúcich sa identifikácie oprávnených producentov ropy a plynu, ktorí sú povinní prispievať k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030, pokiaľ ide o dostupnú kapacitu vtláčania CO 2 , výpočtu ich príslušných príspevkov a ich oznamovacích povinností (Ú. v. EÚ L 2025/1477).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L 2024/1735).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6634/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)