T-718/25

C_202506641SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/6641

22.12.2025

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie na základe článku 263 ZFEÚ,

—

Na podporu svojej žaloby, ktorou sa na jednej strane domáha zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025, ktorým sa stanovujú pomerné príspevky subjektov, ktoré sú držiteľmi povolenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, k cieľu Únie do roku 2030, pokiaľ ide o kapacitu vtláčania CO 2 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 stanovením pravidiel týkajúcich sa identifikácie oprávnených producentov ropy a plynu, ktorí sú povinní prispievať k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030, pokiaľ ide o dostupnú kapacitu vtláčania CO2, výpočtu ich príslušných príspevkov a ich oznamovacích povinností (ďalej len „napadnuté delegované nariadenie“) a na druhej strane vyhlásenia neuplatniteľnosti článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií (ďalej len „akt o emisne neutrálnom priemysle“), žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení podstatných formálnych náležitostí, keďže Komisia nesplnila svoju povinnosť podľa článku 23 ods. 3 aktu o emisne neutrálnom priemysle konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane žalobkyne, správy predložené členskými štátmi.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení práva Únie v dôsledku nesprávneho uplatnenia článku 23 ods. 2 aktu o emisne neutrálnom priemysle:

—

vplyv povinností poskytnúť príspevok podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle nebol posúdený na požadovanej úrovni, a

—

povinnosti kladú požiadavky, ktoré nie je možné splniť do roku 2030.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti, keďže povinnosti poskytnúť príspevok podľa článku 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle majú vplyv len na obmedzený počet podnikov, pričom ostatné podniky v podobnej situácii zostávajú nedotknuté a nezohľadňujú sa odlišné okolnosti, a sú založené na ľubovoľnom referenčnom období na účely výpočtu individuálnych povinností poskytnúť príspevok.