T-719/25

Žaloba podaná 17. októbra 2025 – Orlen/Komisia

(Vec T-719/25)

(C/2025/6642)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Orlen S.A. (Płock, Poľsko) (v zastúpení: M. Szambelańczyk, advokát)

zrušil na základe článku 263 ZFEÚ rozhodnutie v celom rozsahu,

—

zrušil na základe článku 263 ZFEÚ nariadenie v celom rozsahu,

subsidiárne,

—

vyhlásil nariadenie na základe článku 277 ZFEÚ za neuplatniteľné na žalobkyňu,

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025, ktorým sa stanovujú pomerné príspevky subjektov, ktoré sú držiteľmi povolenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, k cieľu Únie do roku 2030, pokiaľ ide o kapacitu vtláčania CO 2 (ďalej len „rozhodnutie“), a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 stanovením pravidiel týkajúcich sa identifikácie oprávnených producentov ropy a plynu, ktorí sú povinní prispievať k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030, pokiaľ ide o dostupnú kapacitu vtláčania CO 2 , výpočtu ich príslušných príspevkov a ich oznamovacích povinností (ďalej len „nariadenie“), a subsidiárne vyhlásenia neuplatniteľnosti článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (ďalej len „akt o emisne neutrálnom priemysle“), žalobkyňa uvádza desať žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že článok 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle a následné akty vydané na základe tohto článku 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle (nariadenie a rozhodnutie) boli prijaté v rozpore s článkom 5 ods. 4 ZEÚ a článkom 114 ZFEÚ, pretože presahujú rámec zosúlaďovania právnych predpisov.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 114 ZFEÚ, článok 290 ods. 1 ZFEÚ a článok 23 ods. 12 aktu o emisne neutrálnom priemysle tým, že v nariadení stanovila metódu výpočtu individuálneho pomerného príspevku povinných subjektov, hoci táto otázka nie je delegovaná na Komisiu v rámci delegovania právomocí podľa článku 23 ods. 12 aktu o emisne neutrálnom priemysle, a tým, že prijala rozhodnutie, ktorého obsah sa zakladá na týchto ustanoveniach nariadenia.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že akt o emisne neutrálnom priemysle, pokiaľ ide o jeho článok 23, nariadenie a rozhodnutie boli prijaté v rozpore s článkom 296 ZFEÚ a článkom 41 ods. 2 písm. c) Charty, ako aj záväzkami Komisie v rámci iniciatívy „Lepšia právna regulácia“, keďže neuvádzajú dostatočné dôvody, na ktorých sa zakladajú, a ako vyplýva z obmedzeného odôvodnenia rozhodnutia, toto rozhodnutie bolo založené na nesprávnych údajoch.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že rozhodnutie aj nariadenie boli prijaté v rozpore s článkom 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle, po uplynutí lehoty stanovenej v tomto článku na prijatie oboch aktov.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že článok 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle, nariadenie a rozhodnutie boli prijaté v rozpore so záväzkami Komisie vyplývajúcimi z medziinštitucionálnej dohody a so zásadou dobrej správy vecí verejných, keďže boli prijaté bez predchádzajúceho vykonania a zdokumentovania posúdenia vplyvu a bez riadnej verejnej konzultácie.