T-724/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0724
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506645SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6645
22.12.2025
Žaloba podaná 17. októbra 2025 – TotalEnergies EP Danmark a iní/Komisia
(Vec T-724/25)
(C/2025/6645)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: TotalEnergies EP Danmark A/S (Kodaň, Dánsko), TotalEnergies EP Denmark ASW (Kodaň), TotalEnergies EP Italia SpA (Miláno, Taliansko), TotalEnergies EP Nederland BV (s-Gravenhage, Holandsko) (v zastúpení: R. Rard, B. Le Bret, S. Hautbourg, M. Gouraud, O. Catsoulis a M. Cosperec, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,
—
vyhlásil článok 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií za neuplatniteľný na základe článku 277 ZFEÚ, a v dôsledku toho zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2025/1479 z dôvodu, že je bez platného právneho základu,
—
vyhlásil článok 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií za neuplatniteľný na základe článku 277 ZFEÚ, a v dôsledku toho zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2025/1479 z dôvodu, že je bez platného právneho základu,
—
vyhlásil články 3 a 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 stanovením pravidiel týkajúcich sa identifikácie oprávnených producentov ropy a plynu, ktorí sú povinní prispievať k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030, pokiaľ ide o dostupnú kapacitu vtláčania CO 2 , výpočtu ich príslušných príspevkov a ich oznamovacích povinností, za neuplatniteľné na základe článku 277 ZFEÚ, a v dôsledku toho zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2025/1479 z dôvodu, že je bez platného právneho základu,
—
zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025, ktorým sa stanovujú pomerné príspevky subjektov, ktoré sú držiteľmi povolenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, k cieľu Únie do roku 2030, pokiaľ ide o kapacitu vtláčania CO 2 , a
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, ktorou sa domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025 ktorým sa stanovujú pomerné príspevky subjektov, ktoré sú držiteľmi povolenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, k cieľu Únie do roku 2030, pokiaľ ide o kapacitu vtláčania CO 2 (ďalej len „rozhodnutie Komisie“), a na základe námietky nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ toho, aby boli niektoré ustanovenia aktu o emisne neutrálnom priemysle a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 stanovením pravidiel týkajúcich sa identifikácie oprávnených producentov ropy a plynu, ktorí sú povinní prispievať k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030, pokiaľ ide o dostupnú kapacitu vtláčania CO 2 , výpočtu ich príslušných príspevkov a ich oznamovacích povinností (ďalej len „delegovaný akt“), vyhlásené za neuplatniteľné, žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že články 20 a 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle porušujú zásadu proporcionality.
—
Žalobkyne sa domnievajú, že príslušné povinnosti uložené podľa článkov 20 a 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle nie sú založené na primeranom posúdení vplyvu vykonanom Komisiou. Komisia teda nepredložila objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré by umožnili účinné súdne preskúmanie nevyhnutnosti a vhodnosti týchto povinností.
—
Žalobkyne sa tiež domnievajú, že povinnosti vyplývajúce z článkov 20 a 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle stanovujú ciele, ktoré nie je možné dosiahnuť do roku 2030, ako preukazujú konkrétne skutočnosti vychádzajúce z harmonogramov vývoja projektov a zo súčasného pokroku.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania pri prijatí článku 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle.
—
Žalobkyne sa domnievajú, že pôsobnosť ratione personae článku 23 porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania. Po prvé vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s producentmi ropy a zemného plynu, a tým narúša potrebný účinok aktu o emisne neutrálnom priemysle. Po druhé porušenie zásady rovnosti zaobchádzania nemá objektívne odôvodnenie. Po tretie článok 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle narúša hospodársku súťaž medzi producentmi ropy a zemného plynu. Po štvrté článok 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle narúša hospodársku súťaž a poskytuje producentom uhlia nekalú konkurenčnú výhodu.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení slobody podnikania spôsobeného aktom o emisne neutrálnom priemysle, keďže povinnosť rozvíjať kapacitu vtláčania do roku 2030 predstavuje významnú finančnú a prevádzkovú záťaž, ktorá obmedzuje slobodu podnikania bez toho, aby to bolo potrebné alebo primerané.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri prijatí delegovaného aktu.
—
Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia porušila článok 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle tým, že v článku 4 nanovo definovala menovateľ pre výpočet pomerného podielu spôsobom, ktorý umelo zvyšuje relatívnu záťaž povinných subjektov. Okrem toho prístup, ktorý Komisia prijala v článku 3 delegovaného aktu, vedie k zjavne nespravodlivému a neprimeranému rozdeleniu povinností. Vylúčením produkcie oslobodených subjektov zo spoločného menovateľa delegovaný akt núti povinné subjekty, aby prevzali povinnosti, ktoré by inak boli rozdelené širšie.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a porušení podstatných formálnych náležitostí pri prijatí rozhodnutia Komisie.
—
Rozhodnutie Komisie bolo prijaté bez riadnej konzultácie so zainteresovanými stranami (konkrétne so všetkými povinnými subjektmi, vrátane všetkých žalobkýň) a je založené na nesprávnych a neúplných údajoch, čo predstavuje porušenie práva byť vypočutý. Komisia navyše nedodržala legislatívnu požiadavku, aby sa individuálne povinnosti vypočítavali pomerne vzhľadom na celkovú produkciu Únie, ako sa stanovuje v článku 23 ods. 1 aktu o emisne neutrálnom priemysle.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6645/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)