T-725/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0725
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506646SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6646
22.12.2025
Žaloba podaná 17. októbra 2025 – Shell Italia E&P/Komisia
(Vec T-725/25)
(C/2025/6646)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Shell Italia E&P (Rím, Taliansko) (v zastúpení: M. De Backer, A. Greco a A. Venditti, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil napadnuté rozhodnutie na základe článku 263 ZFEÚ,
—
vyhlásil článok 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle za neuplatniteľný na základe článku 277 ZFEÚ,
—
zrušil napadnuté delegované nariadenie na základe článku 263 ZFEÚ alebo ho vyhlásil za neuplatniteľné na základe článku 277 ZFEÚ, a
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne podľa článku 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vrátane trov konania prípadných vedľajších účastníkov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, ktorou sa jednak domáha zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025, ktorým sa stanovujú pomerné príspevky subjektov, ktoré sú držiteľmi povolenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, k cieľu Únie do roku 2030, pokiaľ ide o kapacitu vtláčania CO 2 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 stanovením pravidiel týkajúcich sa identifikácie oprávnených producentov ropy a plynu, ktorí sú povinní prispievať k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030, pokiaľ ide o dostupnú kapacitu vtláčania CO 2 , výpočtu ich príslušných príspevkov a ich oznamovacích povinností (ďalej len „napadnuté delegované nariadenie“), a jednak vyhlásenia neuplatniteľnosti článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií (ďalej len „akt o emisne neutrálnom priemysle“), žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality tým, že:
—
vplyv povinnosti poskytnúť príspevok podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle na povinné subjekty nebol posúdený na požadovanej úrovni, a
—
povinnosti poskytnúť príspevok podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle nemožno reálne splniť do roku 2030.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti tým, že:
—
povinnosti poskytnúť príspevok podľa článku 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle majú obmedzený vplyv na obmedzený počet podnikov, pričom iné podniky v podobnej situácii zostávajú nedotknuté,
—
povinnosti poskytnúť príspevok podľa článku 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle neposkytujú flexibilitu, ktorá by zohľadňovala rôzne okolnosti, a
—
povinnosti poskytnúť príspevok podľa článku 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle vychádzajú z ľubovoľného referenčného obdobia na výpočet individuálnych povinností poskytnúť príspevok.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení slobody podnikania, keďže povinnosti poskytnúť príspevok podľa článku 23 aktu o emisne neutrálnom priemysle nenáležite ovplyvňujú obchodné činnosti žalobkyne.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení právnej istoty tým, že na výpočet povinností poskytnúť príspevok podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle sa používa historické referenčné obdobie bez akéhokoľvek prechodného obdobia alebo porovnateľných ochranných opatrení.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení podstatných formálnych náležitostí rozhodnutia, keďže sa neuskutočnila konzultácia, ako vyžaduje článok 23 ods. 3 aktu o emisne neutrálnom priemysle.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na porušení práva Únie nesprávnym uplatnením článku 23 ods. 2 aktu o emisne neutrálnom priemysle v dôsledku možného použitia nespoľahlivých údajov vyplývajúcich z nedostatku dostatočne spoľahlivej metodiky.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6646/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)