T-730/25
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TN0730
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506648SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6648
22.12.2025
Žaloba podaná 20. októbra 2025 – Tenaz Energy Netherlands/Komisia
(Vec T-730/25)
(C/2025/6648)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Tenaz Energy Netherlands BV (Assen, Holandsko) (v zastúpení: A. Rogers, K. Berestecka a A. Vlazakis, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil článok 23 ods. 1 v spojení s článkom 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1735 (ďalej len „akt o emisne neutrálnom priemysle“), napadnuté rozhodnutie a napadnuté delegované nariadenie, po tom, čo ich už skôr vyhlásil za protiprávne a neuplatniteľné na žalobkyňu, a
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni v tomto konaní.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, ktorou sa domáha jednak zrušenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2025/1479 z 22. mája 2025, ktorým sa stanovujú pomerné príspevky subjektov, ktoré sú držiteľmi povolenia v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, k cieľu Únie do roku 2030, pokiaľ ide o kapacitu vtláčania CO 2 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/1477 z 21. mája 2025, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 stanovením pravidiel týkajúcich sa identifikácie oprávnených producentov ropy a plynu, ktorí sú povinní prispievať k dosiahnutiu cieľa Únie do roku 2030, pokiaľ ide o dostupnú kapacitu vtláčania CO 2 , výpočtu ich príslušných príspevkov a ich oznamovacích povinností (ďalej len „napadnuté delegované nariadenie“) a jednak vyhlásenia protiprávnosti a neuplatniteľnosti článku 23 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia(EÚ) 2018/1724, žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia tým, že uložila povinným subjektom celkový cieľ 50 Mtpa kapacity vtláčania CO 2 do roku 2030 bez toho, aby odpočítala existujúce skladovacie kapacity a pripravované projekty skladovania, konala ultra vires , protiprávne a neprimerane.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté akty tým, že ukladajú povinnosť vtláčania CO 2, porušili vlastnícke právo žalobkyne a jej slobodu podnikania.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že povinnosť vtláčania CO 2 nemožno slniť do roku 2030, a teda porušuje zásadu proporcionality.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že neuplatnenie harmonizovanej metodiky výpočtu na individuálne povinnosti v oblasti kapacity vtláčania CO 2 v napadnutom rozhodnutí porušuje článok 23 ods. 1 aktu o emisne neutrálnom priemysle a zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že nesprístupnenie údajov a nevypočutie počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutých aktov, malo za následok porušenie článku 23 ods. 3 aktu o emisne neutrálnom priemysle, zásady riadnej správy vecí verejných a práva žalobkyne na obhajobu.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté akty porušujú všeobecné zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.
7.
Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté akty zavádzajú dodatočné podmienky pre licencie žalobkyne na ťažbu a prieskum zemného plynu na mori v rozpore s jeho legitímnym očakávaním.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6648/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)