Všeobecný súd Európskej únie·30.12.2025

T-905/25

Potvrdzuje

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62025TN0905
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_202601078SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

Séria C

C/2026/1078

2.3.2026

Žaloba podaná 30. decembra 2025 – PC/Komisia

(Vec T-905/25)

(C/2026/1078)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: PC (v zastúpení: S. Orlandi, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie z 24. apríla 2025 o priznaní nároku žalobcu na dôchodok,

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dlžných súm, stanovené podľa úrokovej sadzby uplatňovanej ECB pre jej hlavné refinančné operácie a platnej v prvý deň mesiaca splatnosti platby, zvýšené o 3,5 bodu,

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení právnej sily rozhodnutej veci a článku 8 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (PZOZ);

—

Napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje záväzné účinky rozsudku z 15. septembra 2011, Bennett a i./ÚHVT (F-102/09, EU:F:2011:138), ktorý konštatoval zneužívajúcu povahu použitia zmluvy pomocného zamestnanca medzi zmluvami dočasného zamestnanca a rekvalifikáciou tejto zmluvy na zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú.

—

Tým, že administratíva zaobchádzala s týmto obdobím ako s prerušením účasti na systéme dôchodkového zabezpečenia, zachováva účinky zneužitia práva v rozpore s článkom 8 PZOZ a právnou silou rozhodnutej veci.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení rozhodnutia Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov (ďalej len „PMO“) z 15. novembra 2010 a zásady právnej istoty;

—

Obdobie pomocnej služby od 16. októbra 2004 do 31. mája 2005 bolo v celom rozsahu opravené rozhodnutím PMO (administratívny akt zakladajúci práva), ktoré výslovne stanovuje, že toto obdobie sa na účely dôchodku považuje za dosiahnuté ako dočasný zamestnanec a plne potvrdené v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie.

—

Spochybnenie tejto opravy takmer o pätnásť rokov neskôr pri priznaní nároku na dôchodok porušuje zásadu právnej istoty, ochranu legitímnej dôvery a ustálenú judikatúru týkajúcu sa späťvzatia aktov zakladajúcich práva.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 21 prílohy XIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a zásady rovnosti zaobchádzania.

—

Administratíva tým, že nesprávne konštatovala prerušenie účasti na systéme dôchodkového zabezpečenia, porušila rozhodujúce kritérium stanovené rozsudkom z 15. decembra 2022, Picard/Komisia (C-366/21 P, EU:C:2022:984), a to kontinuitu príspevkov do systému dôchodkového zabezpečenia Únie.

—

Toto pochybenie vedie k neodôvodnenému uplatneniu sadzby nadobudnutia po reforme (1,9 %) a k nepriaznivému zaobchádzaniu so žalobcom v porovnaní s ostatnými zamestnancami, ktorí nastúpili do služby pred 1. májom 2004, čo je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1078/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)