C-20/26
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62026CN0020
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202601198SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/1198
9.3.2026
Odvolanie podané 19. januára 2026: Piql AS proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 19. novembra 2025 vo veci T-158/24, Piql/Komisia
(Vec C-20/26 P)
(C/2026/1198)
Jazyk konania: angličtina
Účastníčky konania
Odvolateľka: Piql AS (v zastúpení: L. Garnes a T. Fjeldskaar, advokater)
Ďalšia účastníčka konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
čiastočne zrušil napadnutý rozsudok,
—
čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie C(2024) 414 final zo 17. januára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), alebo
—
subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a
—
v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľke tak v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj v konaní pred Súdnym dvorom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody.
Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka spochybňuje závery Všeobecného súdu uvedené v bodoch 40 až 50 napadnutého rozsudku, a to posúdenie doby odpisovania. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne vyložil a uplatnil medzinárodné a vnútroštátne účtovné štandardy, ktoré sa stali uplatniteľnými na základe dohody o grante. V týchto účtovných štandardoch sa stanovuje, že náklady na rozvoj možno priamo účtovať ako náklady. V opačnom prípade a za predpokladu, že sú splnené určité podmienky, môžu byť kapitalizované a odpisované počas ekonomickej životnosti zariadenia. V prejednávanej veci doba odpisovania nepresahuje dva roky.
Namiesto toho, aby vykonal právne posúdenie doby odpisovania, sa Všeobecný súd nesprávne zaoberal otázkou, či Piql preukázala, že dotknutých desať PiqlReader zariadení malo dobu odpisovania kratšiu ako päť rokov.
Okrem toho sa v odvolaní uvádza, že Všeobecný súd vo svojom posúdení v bodoch 40 až 50 napadnutého rozsudku uplatnil nesprávnu úroveň dokazovania. Ide o samostatný a nezávislý dôvod na zrušenie vyššie uvedenej časti napadnutého rozsudku.
Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 67, 72, 73 a 74 napadnutého rozsudku vyvodil nesprávne právne závery zo skutkových okolností uvedených v bode 66 napadnutého rozsudku.
Všeobecný súd konkrétne nesprávne právne kvalifikoval vzťah medzi odvolateľkou a spoločnosťou Tronrud Engineering AS, keď v bodoch 67 a 72 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolateľka a spoločnosť Tronrud Engineering sú „pridruženými“ alebo „prepojenými“ subjektmi v zmysle dohody o grante a príslušného sekundárneho práva Únie.
Praktickým dôsledkom stanovísk Všeobecného súdu a sporného rozhodnutia Komisie, z ktorého vychádzajú, je, že základ odpisovania nemôže zahŕňať simulovanú ziskovú maržu v prospech spoločnosti, ktorá prenajala zariadenia odvolateľke, čo má následne vplyv na výšku nákladov na prenájom, ktorá je oprávnená na grant.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1198/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)