← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·23.1.2026

C-26/26

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62026CN0026
Citované
1× inými rozhodnutiami

C_202602208SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/2208

27.4.2026

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie (Belgicko) 23. januára 2026 – Exsan NV/CMA CGM SA

(Vec C-26/26, Exsan)

(C/2026/2208)

Jazyk konania: holandčina

Predkladajúci vnútroštátny súd

Hof van Cassatie

Účastníci vnútroštátneho konania

Navrhovateľka v konaní o kasačnej sťažnosti: Exsan NV

Odporkyňa v konaní o kasačnej sťažnosti: CMA CGM SA

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 ( 1 ) zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (nariadenie Rím I) vykladať v tom zmysle, že rámcová zmluva medzi spoločnosťou so sídlom v jednom členskom štáte a spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte, ktorej hlavným predmetom je preprava tovaru a v ktorej sa však miesta určenia nachádzajú v rôznych štátoch, je zmluvou o preprave v zmysle tohto predpisu?

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná:

2.

Má sa článok 4 ods. 1 písm. b) a článok 4 ods. 2 nariadenia Rím I, v prípade, že článok 5 nariadenia Rím I nie je hraničným ukazovateľom, vykladať v tom zmysle, že rámcová zmluva, inak ako v prípade uplatnenia Dohovoru z roku 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), sa spravuje právom krajiny, v ktorom má poskytovateľ služby, to znamená prepravca, svoj obvyklý pobyt?

3.

Ak je odpoveď na druhú otázku záporná: Spravuje sa uvedená rámcová zmluva v tomto prípade podľa článku 4 ods. 4 nariadenia Rím I, ako pri uplatnení Rímskeho dohovoru, právom krajiny, s ktorou má rámcová zmluva najužšiu väzbu?

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná:

2.

Má sa článok 5 ods. 1 posledná veta nariadenia Rím I vykladať v tom zmysle, že uvedená rámcová zmluva, podľa ktorej prepravca nemá svoj obvyklý pobyt ani v krajine miesta prijatia alebo určenia, ani v krajine obvyklého pobytu odosielateľa a v ktorej je určených viacero miest určenia v rôznych štátoch, sa spravuje právom krajiny, v ktorej sa nachádza hlavné miesto určenia dohodnuté zmluvnými stranami?

3.

Má sa článok 5 ods. 1 posledná veta nariadenia Rím I vo svetle článku 3 ods. 1 poslednej vety nariadenia Rím I a článku 4 ods. 1 poslednej vety Rímskeho dohovoru vykladať v tom zmysle, že rámcová zmluva, pokiaľ hlavné miesto určenia nepredstavuje hraničný ukazovateľ (záporná odpoveď na druhú otázku) alebo nie je možné určiť jediné dohodnuté hlavné miesto určenia, môže pre každé dohodnuté (hlavné) miesto určenia podliehať odlišnému právu?

4.

Má sa článok 4 ods. 1 písm. b) a článok 4 ods. 2 nariadenia Rím I, v prípade, ak článok 5 nariadenia Rím I nie je hraničným ukazovateľom, vykladať v tom zmysle, že rámcová zmluva, inak ako v prípade uplatnenia Rímskeho dohovoru, podlieha právu krajiny, v ktorej má obvyklý pobyt prepravca ako poskytovateľ služby a zmluvná strana, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu o preprave?

5.

Ak je odpoveď na štvrtú otázku záporná: Spravuje sa uvedená rámcová zmluva v tomto prípade, ako pri uplatnení Rímskeho dohovoru, podľa článku 4 ods. 4 nariadenia Rím I právom krajiny, ku ktorej má rámcová zmluva najužšiu väzbu?

( 1 ) Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6 .

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2208/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-26/26 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik