C-39/26
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62026CN0039
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602012SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2012
13.4.2026
Odvolanie podané 27. januára 2026: Nagila Warburg proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora zasadajúca v zložení štyroch sudcov) z 19. novembra 2025 vo veci T-366/23, YH/ECB
(Vec C-39/26 P)
(C/2026/2012)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Nagila Warburg (v zastúpení: R. Hübner, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Európska centrálna banka
Návrhy odvolateľa
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
v dôsledku toho zrušil sporné rozhodnutie ECB,
—
subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec inej komore Všeobecného súdu na ďalšie konanie, a
—
uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov prvostupňového konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza desať odvolacích dôvodov.
Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 22 ods. 2 a 6 smernice 2013/36/EÚ ( 1 ) (ďalej len „CRD IV“). Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď predpokladal, že informácie pripojené k oznámeniu o navrhovanom nadobudnutí musia byť poskytnuté v písomnej forme, tak ako samotné oznámenie. Preto nesprávne vypočítal lehotu na posúdenie. Ak by Všeobecný súd správne vypočítal lehotu na posúdenie, dospel by k záveru, že rozhodnutie ECB bolo zaslané po uplynutí lehoty na posúdenie. Z toho vyplýva, že navrhované nadobudnutie sa malo považovať za schválené.
Druhý odvolací dôvod je založený na porušení článku 35 ods. 1 a 10 a článku 88 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (ďalej len „nariadenie o rámci JMD“ ( 2 ) ). Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď umožnil ECB doručiť odvolateľke rozhodnutie prostredníctvom e-mailu bez toho, aby stanovil pravidlá týkajúce sa elektronického doručovania, ako to vyžaduje článok 35 ods. 1 a 10 nariadenia o rámci JMD.
Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článku 31 ods. 1 nariadenia o rámci JMD a článku 22 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „nariadenie o JMD“ ( 3 ) ). Všeobecný súd nesprávne uplatnil vyššie uvedené ustanovenia, keď poprel, že došlo k porušeniu práva odvolateľky byť vypočutá zo strany ECB, ktorá nevypočula odvolateľku, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré ECB použila na to, aby dospela k záveru o zosúladenom postupe na úrovni spoločnosti Warburg Gruppe.
Štvrtý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil ustálenú judikatúru týkajúcu sa povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, keď rozhodol, že je irelevantné, že ECB vydala časť svojho rozhodnutia – „samostatný hodnotiaci posudok“ – až desať dní po prijatí rozhodnutia.
Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom uplatnení ustálenej judikatúry, podľa ktorej súd Únie musí overiť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherenciu a to, že predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť. Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že ECB nezohľadnila všetky relevantné informácie týkajúce sa dobrej povesti manžela odvolateľky, keď vyhlásila, že skutočnosť, že Landgericht Bonn (Krajinský súd Bonn, Nemecko) sa v rozsudku z decembra 2022 nestotožnil s názorom úradu BaFin týkajúcim sa manžela odvolateľky, ku ktorému tento úrad dospel v rámci opätovného posúdenia v roku 2019, je irelevantná. Ani Všeobecný súd, ani ECB, ani BaFin teda nepreskúmali skutočnosti starostlivo a nestranne.
Šiesty odvolací dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu Všeobecným súdom. Nielen, že Všeobecný súd ignoroval skutočnosť, že ECB nepreskúmala skutočnosti starostlivo a nestranne. Uznal tiež tvrdenia ECB o zosúladenom postupe s ostatnými akcionármi spoločnosti Warburg Gruppe za dostatočné, a teda nesprávne dospel k záveru, že odvolateľka by nadobudla kvalifikovanú účasť, hoci v skutočnosti by k tomu nedošlo.
Siedmy odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd porušil článok 22 ods. 8 a článok 23 ods. 1 a 2 CRD IV tým, že do kritérií posúdenia uplatniteľných na odvolateľku ako navrhovaného nadobúdateľa zahrnul odbornú spôsobilosť.
Ôsmy odvolací dôvod je založený na tom, že aj keby odborná spôsobilosť bola súčasťou kritérií posudzovania navrhovaných nadobúdateľov, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o požadovanú úroveň spôsobilosti. Okrem toho ako osoba s titulom PhD z obchodného manažmentu je odvolateľka dostatočne spôsobilá na to, aby spravovala podiel, ktorý má v úmysle nadobudnúť.
Deviaty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd porušil článok 48 Charty tým, že odvolateľke nepriznal možnosť uplatniť prezumpciu neviny jej manžela a pripísal jej údajný nedostatok integrity jej manžela. Okrem toho bola v posúdení manžela odvolateľky nesprávne uplatnená ustálenú judikatúru tým, že nebolo zohľadnené, že dôkazy predložené ECB neboli starostlivo a nestranne preskúmané a neboli aktuálne, a teda neobsahovali všetky relevantné informácie.
Po desiate Všeobecný súd skreslil skutkový stav tým, že nezohľadnil § 2c ods. 1b bod 3 nemeckého zákona o bankách (KWG), teda ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré ECB umožňuje podmienečne povoliť nadobudnutie, a teda nesprávne uplatnil zásadu proporcionality.
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338 ).
( 2 ) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) ( Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1 ).
( 3 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2012/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)