C-40/26

Odvolanie podané 29. januára 2026: Amazon EU Sàrl proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora zasadajúca v päťčlennom zložení) z 19. novembra 2025 vo veci T-367/23, Amazon EU/Komisia

(Vec C-40/26 P)

(C/2026/2872)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Amazon EU Sàrl (v zastúpení: A. Conrad a M. Frank, Rechtsanwälte, I. Ioannidis, dikigoros, H. Saugmandsgaard Øe a R. Wittrup Laursen, advokater a R. Spanó, lögmadur)

využil právomoc, ktorú mu priznáva článok 61 prvý odsek druhá veta Štatútu Súdneho dvora, rozhodnúť s konečnou platnosťou vo veci samej;

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2023) 2746 final z 25. apríla 2023, ktorým sa Amazon Store určuje za veľmi veľkú online platformu v súlade s článkom 33 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie);

—

subsidiárne zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolateľke ukladá:

—

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie je založené na nasledujúcich odvolacích dôvodoch.

Po prvé Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „systémové riziká“, a teda nesprávne uplatnil článok 52 ods. 1 Charty. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pojmu „systémové riziko“ tým, že prirovnal akékoľvek riziko, ktoré sa objaví na veľmi veľkej online platforme, k „systémovému“ riziku len z dôvodu dosahu platformy. Dopustil sa tým skreslenia posúdenia proporcionality zásahu do práv odvolateľky podľa Charty.

Po druhé Všeobecný súd nekonštatoval, že normotvorca nevyužil svoju voľnú úvahu, a teda nesprávne uplatnil článok 52 ods. 1 a článok 47 Charty. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že riadne nezohľadnil legislatívny proces a neuznal, že neexistuje dôkaz na uplatnenie kapitoly III oddielu 5 nariadenia 2022/2065 na veľmi veľké online trhy. Okrem toho Všeobecný súd protiprávne nahradil odôvodnenie normotvorcu svojím vlastným odôvodnením a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia tým, že od odvolateľky požadoval, aby preukázala, že predmetné opatrenia sú založené na objektívnych kritériách spojených s cieľmi normotvorcu a že zaťaženie, ktoré z toho vyplýva, je primerané týmto cieľom.

Po tretie Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 20 a článok 52 ods. 1 Charty. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil nesprávny prístup k legislatívnej voľnej úvahe a úrovni preskúmania. Z dôvodu tohto nesprávneho právneho posúdenia nesprávne predpokladal, že uloženie rovnakých povinností veľmi veľkým online trhom ako veľmi veľkým platformám sociálnych médií, službám zdieľania obsahu a vyhľadávacím službám napriek rozdielom v ich obchodných modeloch a rizikových profiloch bolo odôvodnené podľa článku 20 Charty. Všeobecný súd ďalej nesprávne konštatoval, že rozdielne zaobchádzanie s veľmi veľkými online trhmi a menšími online trhmi a maloobchodnými predajcami napriek podobnostiam ich obchodných modelov a rizikových profilov bolo odôvodnené podľa článku 20 Charty.