← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.2.2026

C-61/26

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62026CN0061

C_202602015SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/2015

13.4.2026

Odvolanie podané 5. februára 2026: MeSoFa Vermögensverwaltungs AG, v likvidácii, proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 26. novembra 2025 vo veci T-523/22, MeSoFa/Komisia a SRB

(Vec C-61/26 P)

(C/2026/2015)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: MeSoFa Vermögensverwaltungs AG, v likvidácii (v zastúpení: M. Fellner a P. Blaschke, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska centrálna banka

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok,

rozhodol tak, že žalovaní v prvostupňovom konaní a vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom,

uložil Európskej komisii a SRB povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľke v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom, a

vyhlásil rozhodnutie SRB z 1. marca 2022 (SRB/EES/2022/20) za neplatné.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod: SRB prekročila svoje právomoci.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď potvrdil, že SRB neprekročila svoje právomoci tým, že prijala samostatné rozhodnutia o riešení krízových situácií vo vzťahu k odvolateľke (o neriešení krízových situácií) a jej dcérskym spoločnostiam (o riešení krízových situácií), namiesto toho, aby s týmito subjektmi zaobchádzala ako so skupinou v súlade s plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Tieto rozhodnutia predstavovali jediné „súhrnné rozhodnutie“ o zrušení predmetnej skupiny. SRB tak protiprávne obišla záruky riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, keďže k jednotlivým subjektom pristupovala jednotlivo. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa opieral o neprávoplatný rozsudok týkajúci sa postavenia odvolateľky ako subjektu, ktorý nie je predmetom riešenia krízových situácií, namiesto toho, aby konanie v tejto veci pozastavil.

Druhý odvolací dôvod (prvá časť): Porušenie práva byť vypočutý.

Právo odvolateľky byť vypočutá bolo porušené, pretože SRB pred prijatím rozhodnutia o riešení krízových situácií nekontaktovala odvolateľku ako jediného akcionára. Všeobecný súd nesprávne tvrdil, že takýto postup by spomalil proces riešenia krízových situácií alebo ohrozil finančnú stabilitu, a opieral sa o neuplatniteľnú judikatúru týkajúcu sa bánk s veľkým počtom akcionárov.

Druhý odvolací dôvod (druhá časť): Nedostatok odôvodnenia.

Všeobecný súd nesprávne potvrdil, že SRB dostatočne odôvodnila odchýlku od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a svoj záver, že neexistujú žiadne alternatívne opatrenia súkromného sektora. SRB iba opísala skutkové predpoklady, ktoré Všeobecný súd nesprávne označil za dostatočné odôvodnenie. Rozsiahla úprava kvantitatívnych údajov o likvidite v napadnutom rozhodnutí znemožňuje súdne preskúmanie, keďže posúdenie FOLTF založené na likvidite nie je možné bez podkladových údajov overiť.

Tretí odvolací dôvod: Analýza zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania („FOLTF“).

Všeobecný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že analýza FOLTF týkajúca sa spoločnosti Sberbank banka d.d. (Slovinsko; „SBSI“) bola vecne nesprávna a vychádzala z neúplných skutočností, a to najmä z toho, že nezohľadnila už podpísanú zmluvu o kúpe akcií týkajúcu sa predaja dcérskych spoločností.

Štvrtý odvolací dôvod: Náležité nezohľadnenie relevantnosti alternatívnych riešení v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 1 ) .

Všeobecný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že SRB porušila článok 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 806/2014 tým, že samostatne neposúdila, či by zlyhaniu mohli zabrániť alternatívne opatrenia súkromného sektora, a namiesto toho sa spoliehala výlučne na posúdenie ECB. Okrem toho Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že SRB mala povinnosť proaktívne posúdiť konkrétne možnosti, ako napríklad pozastavenie hlasovacích práv alebo preklenovacie financovanie zo strany kupujúceho v rámci plánovanej transakcie.

Piaty odvolací dôvod: Nezohľadnenie najmenej zaťažujúceho riešenia krízových situácií.

Všeobecný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že SRB porušila svoju povinnosť zvoliť najmenej zaťažujúci nástroj riešenia krízových situácií tým, že uprednostnila nástroj odpredaja obchodnej činnosti pred nástrojom preklenovacej inštitúcie.

Šiesty a ôsmy odvolací dôvod: Porušenie pravidiel týkajúcich sa nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

Všeobecný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že správy o ocenení boli zásadne chybné a nespĺňali minimálne požiadavky stanovené v článku 20 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, o čom svedčí obrovský „zisk z výhodnej kúpy“, ktorý kupujúci zaznamenali bezprostredne po transakcii. Použitý postup predaja bol v rozpore s článkom 39 smernice 2014/59/EU ( 2 ) pretože bol diskriminačný, obmedzoval počet uchádzačov, ktorým bolo poskytnutých len niekoľko hodín na odpoveď, čo výrazne ohrozilo cieľ dosiahnuť čo najvyššiu predajnú cenu. Okrem toho SRB nekontaktovala odvolateľku v súvislosti so známym kupujúcim v rámci transakcie Adria, čím svojvoľne vylúčila životaschopného účastníka trhu.

Siedmy odvolací dôvod: Porušenie zásady proporcionality.

Všeobecný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality tým, že nezohľadnilo vplyv troch samostatných rozhodnutí o riešení krízových situácií na celú bankovú skupinu. To viedlo prostredníctvom samostatného predaja dcérskych spoločností k značnému znehodnoteniu. Zatiaľ čo odvolateľka utrpela straty vo výške viac ako 877 miliónov eur, noví vlastníci dcérskych spoločností vykázali okamžité neočakávané zisky vo výške 307,8 milióna eur. To dokazuje, že zaťaž a prínosy neboli rozdelené rovnomerne.

Deviaty odvolací dôvod: Odchýlenie sa od plánu riešenia krízových situácií.

Všeobecný súd sa nezaoberal skutočnosťou, že SRB porušila článok 23 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 tým, že sa odchýlila od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pričom SRB nepreukázala, že táto odchýlka prispeje k účinnejšiemu dosiahnutiu cieľov riešenia krízových situácií. Plán riešenia krízových situácií vyvolal legitímne očakávania, že skupina bude podliehať riešeniu krízových situácií ako celok, a odôvodnenie SRB, pokiaľ ide o odchýlku, bolo fakticky nesprávne a z právneho hľadiska nedostatočné.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2015/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-61/26 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik