C-159/26
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62026CN0159
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602020SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2020
13.4.2026
Odvolanie podané 26. februára 2026: Alexander Dmitrievič Pumpjanskij proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 10. decembra 2025 vo veci T-369/24, Pumpjanskij/Rada
(Vec C-159/26 P)
(C/2026/2020)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Alexander Dmitrievič Pumpianskij (Alexander Dmitrievich Pumpyanskiy) (v zastúpení: T. Bontinck, J. Goffin a F. Patuelli, avocats)
Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok, a to aj v rozsahu, v akom zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania, a uložil odporkyni povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch:
—
v prvom rade vyhovel návrhom odvolateľa v prvostupňovom konaní,
—
subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok, a to aj v rozsahu, v akom zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania, a s konečnou platnosťou rozhodol o prípustnosti sporných príloh a o existencii ujmy spôsobenej odvolateľovi, a v zostávajúcej časti vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o podmienkach zavinenia a príčinnej súvislosti.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody.
1.
Prvý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a skreslení skutkového stavu pri vykonávaní dôkazov v súvislosti s prípustnosťou sporných príloh; výklad článkov 76, 85 a 92 ods. 7 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu
Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia skutkového stavu, keď vyhlásil prílohy predložené v štádiu repliky za neprípustné.
Všeobecný súd porušil článok 85 a článok 92 ods. 7 rokovacieho poriadku, keď odmietol uznať, že tieto prílohy predstavujú doplnenie už predložených dôkazov a odpoveď na tvrdenia Rady o neprípustnosti. Všeobecný súd tým, že rozhodol, že ich predloženie nebolo odôvodnené a sledovali jediný cieľ, ktorým bolo preukázanie ujmy, skreslil skutočnosti uvedené v spise a založil svoje posúdenie na neúplnom dôkaznom základe.
Všeobecný súd však tým, že rozhodol, že tieto prílohy boli predložené bez odôvodnenia a výlučne na účely preukázania skutočnej ujmy, skreslil skutočnosti uvedené v spise a zbavil zmyslu možnosť doplniť dôkazy v štádiu repliky, ktorú výslovne stanovuje rokovací poriadok. Toto nesprávne posúdenie viedlo Všeobecný súd k tomu, že svoje posúdenie ujmy založil na umelo skreslených dôkazoch.
2.
Druhý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia pri posudzovaní kritérií týkajúcich sa preukázania ujmy
Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a v rozpore s článkom 296 ZFEÚ nedostatočne odôvodnil posúdenie existencie a rozsahu ujmy.
Všeobecný súd na jednej strane nesprávne uplatnil právnu silu rozhodnutej veci a článok 266 ZFEÚ, keď nezohľadnil určité obdobia a druhy ujmy bez toho, aby na ne odpovedal. Na druhej strane požadoval neprimeranú úroveň dokazovania, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu a dobrú povesť, čo je v rozpore s judikatúrou, ktorá umožňuje ex aequo et bono posúdiť ujmu vyplývajúcu z protiprávneho zachovania reštriktívnych opatrení. Napokon zamietol návrhy týkajúce sa nevykonania zrušujúcich rozsudkov a právnych nákladov z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2020/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)