C-304/26
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62026CN0304
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202603048SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/3048
15.6.2026
Odvolanie podané 2. apríla 2026: Ján Škor proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) zo 4. februára 2026 vo veci T-394/24, Škor/Komisia
(Vec C-304/26 P)
(C/2026/3048)
Jazyk konania: slovenčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Ján Škor (v zastúpení: T. Klinka, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie na ďalšie konanie,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania v súvislosti s odvolaním,
—
rozhodol, že o ostatných trovách konania sa rozhodne neskôr,
subsidiárne:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
uložil Komisii povinnosť zaplatiť pánovi Jánovi Škorovi sumu 7 000 000 eur,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania spojené s odvolaním a ostatné trovy konania vynaložené v konaniach na oboch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení premlčania nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, v rozpore jednak s článkom 46 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a jednak s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora. Všeobecný súd nesprávne posúdil premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď tento nárok v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora považoval za premlčaný v celom rozsahu a žalobu z tohto dôvodu vyhlásil za neprípustnú.
2.
Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 340 druhého odseku ZFEÚ, čím došlo k porušeniu zásady práva na náhradu škody a príslušnej judikatúry Súdneho dvora, v dôsledku čoho nebola priznaná odvolateľovi náhrada škody, ktorá bola zjavne spôsobená konaním OLAF-u. Všeobecný súd pri právnom posúdení vzniku škody vo forme nemajetkovej ujmy odvolateľovi pristupoval príliš formalisticky, čím v konečnom dôsledku poprel zmysel článku 340 druhého odseku ZFEÚ, porušil zásady práva na náhradu škody a príslušnú judikatúru Súdneho dvora, v dôsledku čoho nepriznal odvolateľovi náhradu škody, ktorá bola zjavne spôsobená konaním ďalšieho účastníka konania, resp. OLAF-u.
3.
Tretí odvolací dôvod je založený na skreslení skutkového stavu, keďže neboli zohľadnené dôkazy, ktoré sú relevantné pre rozsudok. Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu, keď nezohľadnil viaceré dôkazy, ktoré odvolateľ riadne predložil v súvislosti so škodou, ktorá bola konaním OLAF-u spôsobená, pokiaľ ide o jeho osobný a pracovný život, ako aj jeho psychické a fyzické zdravie, hoci sa čiastočne výslovne týka príslušného opisu skutkového stavu. Dôkazy predložené odvolateľom jasne a zreteľne odrážajú skutkový stav, ktorý sa zjavne líši od skutkového stavu, ktorý Všeobecný súd jednostranne určil v neprospech odvolateľa.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúcej z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a článku 47 Charty základných práv Európskej únie v súvislosti s premlčaním nároku na náhradu škody a protiprávneho konania OLAF-u. Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, keď konštatoval premlčanie nároku na náhradu škody bez presvedčivého odôvodnenia neexistencie pokračujúcej škody po 30. júli 2019, ktorá mala byť spôsobená odvolateľovi, pričom existenciou nároku na náhradu škody a splnením jej predpokladov sa ani bližšie nezaoberal.
5.
Piaty odvolací dôvod je založený na porušení práva odvolateľa byť vypočutý podľa článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie. Všeobecný súd sa dopustil procesného pochybenia, keď sa nevyjadril ku všetkým žalobným dôvodom, čím porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 47 druhého odseku Charty základných práva Európskej únie.
6.
Šiesty odvolací dôvod je založený na porušení pravidiel pre pridelenie veci podľa článku 25 až 29 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a zásady zákonného sudcu podľa článku 47 Charty tým, že došlo k neodôvodnenej a netransparentnej výmene dvoch z troch členov deviatej komory, ktorej bola vec pridelená.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3048/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)