← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·23.4.2026

C-389/26

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62026CN0389

C_202603050SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/3050

15.6.2026

Žaloba podaná 23. apríla 2026 – Európska komisia/Rumunsko

(Vec C-389/26)

(C/2026/3050)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Biolan a D. Milanowska, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Rumunsko

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

na základe článku 258 ZFEÚ určil, že Rumunsko si tým, že nezatvorilo deväť skládok, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 14 písm. b) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov ( 1 ) v spojení s jej článkom 13 a kapitolou 9 oddielom B bodom 3 písm. a) Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii ( 2 ) ,

uložil Rumunsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 14 písm. b) uvedenej smernice po predložení plánu úpravy skládky príslušné orgány prijmú na jeho základe a na základe tejto smernice konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka skládky môže pokračovať. Členské štáty prijmú v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie zatvorenie tých skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 vydané povolenie pokračovať v prevádzke. Článok 14 písm. c) smernice okrem iného stanovuje, že každá existujúca skládka musí do ôsmich rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 spĺňať požiadavky tejto smernice, s výnimkou požiadaviek uvedených v bode 1 prílohy I. Keďže dátumom stanoveným v článku 18 ods. 1 je 16. júl 2001, lehota ôsmich rokov uplynula 16. júla 2009.

V súlade s článkom 13 môže byť skládka alebo jej časť považovaná za definitívne zatvorenú len vtedy, ak príslušný orgán vykoná záverečnú inšpekciu priamo na mieste skládky, vyhodnotí všetky správy predložené prevádzkovateľom a oznámi prevádzkovateľovi svoj súhlas s uzatvorením skládky.

V dôsledku toho článok 14 písm. b) smernice 1999/31/ES vyžaduje, aby na jednej strane príslušný orgán prijal konečné rozhodnutie o prevádzke skládky na základe plánu úpravy skládky a uvedenej smernice a aby na druhej strane členské štáty prijali potrebné opatrenia na čo najskoršie zatvorenie skládok, ktorým nebolo vydané povolenie pokračovať v prevádzke. Ak sa teda členský štát rozhodne zavrieť skládku, ktorá nespĺňa požiadavky smernice, tento postup sa musí uskutočniť v súlade s ustanoveniami článku 14 písm. b) a článku 13 smernice.

Z článku 14 písm. c) smernice vyplýva, že existujúce skládky, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice (s výnimkou bodu 1 prílohy I), v zásade mohli pokračovať v prevádzke len do 16. júla 2009.

Rumunsko pristúpilo k Európskej únii 1. januára 2007. Na základe aktu o pristúpení bola Rumunsku udelená výnimka z uplatňovania určitých ustanovení smernice o skládkach odpadov, pokiaľ ide o 101 skládok. Presnejšie, odchylne od článku 14 písm. c) a bodov 2, 3, 4 a 6 prílohy I smernice 1999/31/ES a bez toho, aby boli dotknuté smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch ( 3 ) a smernica Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade ( 4 ) , sa požiadavky v oblasti kontroly vôd a riadenia vôd presakujúcich zo skládky, ochrany pôdy a vody, ako aj regulácie a stability plynov do 16. júla 2017 neuplatňovali na týchto 101 existujúcich komunálnych skládok.

V prejednávanej veci Komisia 30. októbra 2020 zaslala Rumunsku formálnu výzvu. Dňa 7. februára 2024 zaslala Rumunsku odôvodnené stanovisko. Po analýze poskytnutých odpovedí, ako aj ďalších dostupných informácií Komisia dospela k záveru, že Rumunsko zatiaľ neprijalo opatrenia na zatvorenie deviatich komunálnych skládok, ktoré boli v žalobe označené spomedzi 101 vyššie uvedených skládok. Rumunsko si teda naďalej neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 14 písm. b) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov v spojení s jej článkom 13 a kapitolou 9 oddielom B bodom 3 písm. a) Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii.

( 1 ) Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 15/004, s. 228.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 221 .

( 3 ) Ú. v. ES L 194, 1975, s. 39 ; Mim. vyd. 15/001, s. 23.

( 4 ) Ú. v. ES L 377, 1991, s. 20 ; Mim. vyd. 15/002, s. 78.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3050/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-389/26 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik