C-485/26

Odvolanie podané 13. mája 2026: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora zasadajúca v päťčlennom zložení) zo 4. marca 2026 vo veci T-379/23, Çolakoğlu Metalurji/Komisia

(Vec C-485/26 P)

(C/2026/3404)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: L. Di Masi, G. Gattinara a J. Zieliński, splnomocnení zástupcovia)

uložil žalobkyni na prvom stupni povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody.

Po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 13 ods. 2 základného nariadenia ( 1 ) , keď konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že „kompletizačné činnosti“ v zmysle tohto ustanovenia sa môžu vzťahovať na spracovanie jediného vstupného materiálu do konečného výrobku, ktoré nezahŕňa žiadnu montáž stricto sensu . V tejto súvislosti Všeobecný súd dospel k nesprávnemu doslovnému a systematickému výkladu článku 13 ods. 2. Konkrétne na základe nesprávneho výkladu znenia a kontextu článku 13 ods. 2 napadnutý rozsudok vykladá pojem „kompletizačné činnosti“ mimo rámca ustanovenia a v podstate zbavuje účinku kvantitatívne prahové hodnoty, ktoré sú v ňom stanovené na ochranu legitímnych priamych zahraničných investícií a skutočnej výroby. Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho výkladu účelu ( telos ) článku 13 ods. 2 základného nariadenia a nesprávne vykladal aj legislatívnu históriu vzniku tejto normy.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade podmienok, za ktorých je zrušenie opatrenia prijatého na údajne nesprávnom právnom základe odôvodnené. Konkrétne údajná neexistencia „montážnej činnosti“ nevylučuje možnosť považovať napadnuté nariadenie ( 2 ) za platne prijaté na základe článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Všeobecný súd však nesprávne opomenul vykonať takéto posúdenie. Absencia takéhoto dodatočného posúdenia je v rozpore so závermi iných častí rozsudku, v ktorých Všeobecný súd správne zdôraznil, že podľa základného nariadenia obchádzanie „zahŕňa“ montážne činnosti, ale sa s nimi neprelína. Preto neexistencia „montážnej činnosti“ nemôže vylúčiť existenciu obchádzania.