C-68/26

62026CO0068

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 27. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Justičná spolupráca v trestných veciach – Smernica (EÚ) 2016/343 – Článok 8 ods. 1 a 2 – Právo byť prítomný na súdnom konaní vo vlastnej veci – Explicitné alebo implicitné, avšak jednoznačné vzdanie sa práva – Vnútroštátna právna úprava vykladaná v tom zmysle, že umožňuje ponechanie trestne stíhanej osoby vo väzbe s cieľom zabezpečiť rešpektovanie jej práva byť prítomná na súdnom konaní vo vlastnej veci“

Vo veci C‑68/26 (PPU) [Kiľanov] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko) z 9. februára 2026 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na návrh predkladajúceho vnútroštátneho súdu z 9. februára 2026, doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, aby sa návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednal v rámci naliehavého konania podľa článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

so zreteľom na rozhodnutie piatej komory z 2. marca 2026 o vyhovení uvedenému návrhu,

vydal toto

Uznesenie

1

Odôvodnenia 1, 33, 35 a 48 smernice 2016/343 znejú:

„(1)

Prezumpcia neviny a právo na spravodlivý proces sú zakotvené v článkoch 47 a 48 [Charty], článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [podpísaného v Ríme 4. novembra 1950] (ďalej len ‚EDĽP‘), článku 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a článku 11 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

…

(33)

Právo na spravodlivý proces je jedna zo základných zásad demokratickej spoločnosti. Právo podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní je založené na uvedenom práve a malo by byť zaručené v celej Únii.

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy“, upravuje:

„Touto smernicou sa stanovujú spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa:

a)

určitých aspektov prezumpcie neviny v trestnom konaní;

b)

„1. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby mali právo byť prítomné na súdnom konaní vo vlastnej veci.

2. Členské štáty môžu stanoviť, že súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine podozrivej alebo obvinenej osoby, sa môže konať v jej neprítomnosti, ak:

a)

podozrivá alebo obvinená osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti alebo

b)

podozrivú alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď podozrivá, alebo obvinená osoba, alebo štát.“

„Obvinený má tieto práva:… poskytovať alebo odmietnuť poskytnúť vysvetlenia k veci; oboznámiť sa so spisom…; predkladať dôkazy; zúčastňovať sa na trestnom konaní; podávať návrhy, pripomienky a námietky; vyjadriť sa ako posledný….“

9

Článok 57 NPK s názvom „Účel zaisťovacích opatrení“ stanovuje:

„Príjmu sa zaisťovacie opatrenia s cieľom zabrániť stíhanej osobe v úteku…“

10

Článok 58 NPK s názvom „Druhy zaisťovacích opatrení“ stanovuje:

Článok 247c NPK s názvom „Oznámenia týkajúce sa stanovenia termínu predbežného pojednávania“ v odseku 1 stanovuje:

„Na príkaz sudcu spravodajcu sa obvinenému doručí kópia obžaloby. Doručením obžaloby sa obvinená osoba informuje o termíne stanovenom pre predbežné prejednanie obžaloby,… o jej práve mať obhajcu a o tom, že vec možno prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti obvinenej osoby, za podmienok stanovených v článku 269. …“

13

Podľa článku 269 NPK s názvom „Prítomnosť obžalovaného na pojednávaní“:

„1. V prípadoch, v ktorých je obžalovaný obvinený zo závažného trestného činu, je jeho prítomnosť na pojednávaní povinná.

…

14

Dňa 28. augusta 2020 podala Sofijska gradska prokuratura (Prokuratúra pri Krajskom súde Sofia‑mesto, Bulharsko) pred Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, obžalobu proti viacerým osobám vrátane DK, za to, že v období od júna 2017 do augusta 2019 riadil činnosti organizovanej zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo páchať trestné činy súvisiace s distribúciou omamných látok, pestovaním omamných rastlín a držbou strelných zbraní, a/alebo za účasť na týchto činnostiach. DK je tiež stíhaný za to, že 15. januára 2019 na základe rozhodnutia tejto zločineckej skupiny distribuoval veľké množstvo omamných látok.

15

Počas policajnej operácie, ktorá sa začala v auguste 2019 a ktorej cieľom bolo zatknutie podozrivých, však DK nebolo možné vypátrať, a preto sa vyšetrovanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Bol mu ustanovený obhajca ex offo , ale ani ten s ním nedokázal nadviazať kontakt. V dôsledku toho sa súdne konanie pred vnútroštátnym súdom začalo v neprítomnosti DK. DK bol na pätnástich pojednávaniach, ktoré sa konali v období od 28. augusta 2020 do 19. mája 2021 a na ktorých bolo vypočutých mnoho svedkov, zastupovaný týmto advokátom ustanoveným ex offo .

16

DK bol 19. mája 2021 zatknutý. Na pojednávaní, ktoré sa konalo v ten istý deň s cieľom preskúmať žiadosť prokurátora o jeho vzatie do vyšetrovacej väzby, predkladajúci vnútroštátny súd dospel k záveru, že neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že by mohol úmyselne utiecť. V dôsledku toho tento návrh zamietol a nariadil jeho prepustenie na slobodu. Tento súd ho však výslovne informoval o obvineniach vznesených proti nemu, ako aj o skutočnosti, že v prípade, že sa neskôr nezúčastní konania, vec môže byť prejednaná v jeho neprítomnosti, bez toho, aby sa z tohto dôvodu mohol dovolávať práva na nové súdne konanie.

20

Na pojednávaní 14. februára 2022 bola väzba DK predĺžená s cieľom umožniť vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie jeho schopnosti rozpoznať význam svojho konania. Na základe znaleckého posudku z 23. marca 2022 sa zistilo, že nie je zbavený schopnosti rozpoznať význam svojho konania, a teda mohol byť trestne zodpovedný, a že simuloval duševnú poruchu. Trestné konanie proti nemu teda pokračovalo.

21

Predkladajúci vnútroštátny súd sa 24. marca 2022 pýtal DK, či si želá vykonať nový výsluch svedkov vypočutých v jeho neprítomnosti. DK po porade so svojím advokátom výslovne uviedol, že si neželá, aby sa takéto vypočutie konalo v jeho prítomnosti. DK bol prepustený na slobodu.

22

Na nasledujúcich šiestich pojednávaniach sa DK pravidelne, neskôr nepravidelne, zúčastňoval, až napokon od 30. marca 2023 prestal chodiť na pojednávania úplne.

26

Na pojednávaní 5. februára 2026 DK po porade so svojím advokátom vyhlásil, že sa oboznámil so zápisnicami z pojednávaní, ktoré sa konali v jeho neprítomnosti, a že nemá žiadne otázky na svedkov a znalcov, ktorí boli vypočutí. Predkladajúci vnútroštátny súd opätovne preskúmal otázku jeho ponechania vo vyšetrovacej väzbe a dospel k záveru, že jeho predchádzajúce správanie odhalilo skutočné riziko úteku v prípade prepustenia na slobodu. V prípade úteku by ho však tento súd nemohol informovať o nových získaných dôkazoch ani mu dať príležitosť predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, predniesť záverečnú reč a vyjadriť sa ako posledný. Takýto útek by tak viedol k zásahu do jeho práva osobne sa zúčastniť na konaní. Za týchto podmienok vzhľadom na preukázané riziko úteku DK a skutočnosť, že DK simuloval duševnú poruchu, uvedený súd považoval za potrebné predĺžiť jeho väzbu na dobu neurčitú s cieľom zaručiť účinný výkon jeho práva osobne sa zúčastniť na súdnom konaní vo vlastnej veci v súlade s článkom 55 NPK.

27

Predkladajúci vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí zdôrazňuje, že jediným dôvodom ponechania DK vo väzbe je zaručiť toto základné právo a zabezpečiť mu tak vyššiu úroveň ochrany, než je úroveň stanovená v článku 269 ods. 3 bode 3 NPK, ktorý má za cieľ prebrať do vnútroštátneho práva článok 8 ods. 2 smernice 2016/343. Iné dôvody, ktoré by mohli odôvodniť túto väzbu, ako je potreba zistiť objektívnu pravdu vykonaním vyšetrovacích úkonov za účasti DK alebo existencia rizika spáchania nových trestných činov alebo marenia výkonu trestu, sa neuplatňujú. Vzhľadom na to, že DK dvakrát ušiel, jeho zadržanie by bolo jediným účinným prostriedkom na zabezpečenie jeho osobnej účasti, a tým aj na účinné uplatnenie jeho práva zúčastniť sa na súdnom konaní vo vlastnej veci.

30

Z týchto dôvodov sa uvedený súd domnieva, že tento článok 8 nebráni tomu, aby sa vnútroštátna právna úprava vykladala a uplatňovala v tom zmysle, že povoľuje vyšetrovaciu väzbu dotknutej osoby s cieľom zaručiť jej právo zúčastniť sa na súdnom konaní vo vlastnej veci. Vzhľadom na minimálnu povahu harmonizácie dosiahnutej uvedenou smernicou patrí táto otázka do pôsobnosti vnútroštátneho práva. Treba však preskúmať, či právo Únie obmedzuje možnosť členských štátov prijať takéto donucovacie opatrenie.

31

V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že podľa odôvodnenia 48 smernice 2016/343 táto smernica tým, že stanovuje minimálne pravidlá, umožňuje členským štátom poskytovať na vnútroštátnej úrovni vyššiu úroveň ochrany. Členské štáty tak môžu nielen neprebrať článok 8 ods. 2 uvedenej smernice, ale aj v prípade prebratia tohto ustanovenia stanoviť prísnejšie uplatňovanie tejto smernice. Osobná účasť na konaní totiž predstavuje vyššiu úroveň ochrany práva zakotveného v článku 8 ods. 1 tej istej smernice ako vzdanie sa účasti na konaní, a to bez ohľadu na okolnosti, za ktorých by k tomuto vzdaniu sa došlo.

32

V prejednávanej veci mal vnútroštátny zákonodarca prijatím článku 269 ods. 3 bodu 3 NPK v úmysle prebrať článok 8 ods. 2 smernice 2016/343, pričom sa od neho odchýlil v dvoch ohľadoch. Na jednej strane stanovil dodatočný dôvod na informované vzdanie sa práva založený na tom, že podľa príslušného súdu neprítomnosť dotknutej osoby nebráni zisteniu objektívnej pravdy. Na druhej strane príslušný súd môže nariadiť väzbu tejto osoby podľa článku 66 ods. 1 NPK, ak sa nedostaví na súd, a to aj v prípade, že sa vedome vzdala práva zúčastniť sa na konaní. Z toho vyplýva, že právo dotknutej osoby zúčastniť sa na súdnom konaní vo vlastnej veci, ako je zakotvené v článku 8 ods. 1 tejto smernice, je zaručené na vnútroštátnej úrovni s vyšším stupňom ochrany, než je stupeň stanovený uvedenou smernicou.

36

Za týchto okolností Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Umožňujú článok 8 ods. 1 a 2 [smernice 2016/343], ako aj odôvodnenie 48 [tejto smernice], článok 6 a článok 47 druhý odsek Charty, ako aj zásada proporcionality taký výklad a uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej obvineného, ktorý využil právo podľa tejto právnej úpravy nebyť prítomný na pojednávaniach pred súdom po tom, ako sa ho vedome vzdal (t. j. po tom, ako bol informovaný o obvinení vznesenom voči nemu, o čase a mieste pojednávania, ako aj o nemožnosti napadnúť rozsudok vo veci samej z dôvodu jeho neprítomnosti, a napriek tomu, že je zastúpený obhajcom, ktorému zveril svoju obhajobu), možno zatknúť a uväzniť na dobu neurčitú len s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany jeho práva osobne sa zúčastniť na súdnom konaní (t. j. eskortovať ho z ústavu na výkon väzby na účely účasti na pojednávaniach)?“

O návrhu na uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania

37

Predkladajúci vnútroštátny súd navrhol, aby bol tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednaný v naliehavom prejudiciálnom konaní upravenom v článku 23a prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v článku 107 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

41

V prejednávanej veci z informácií predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že DK je skutočne pozbavený osobnej slobody od 21. júla 2025 a že v tejto situácii sa nachádza v čase preskúmania návrhu na prejednanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v naliehavom konaní. Okrem toho cieľom otázky položenej týmto súdom je v podstate určiť, či sa ustanovenia práva Únie, na ktoré odkazuje, majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podľa výkladu uvedeného súdu povoľuje ponechanie dotknutej osoby vo väzbe len s cieľom zaručiť jej právo byť prítomný na súdnom konaní vo vlastnej veci. Odpoveď Súdneho dvora na túto otázku teda v zásade môže ovplyvniť výsledok konania vo veci samej, od ktorého navyše závisí ponechanie DK vo väzbe.

42

Za týchto podmienok treba podľa článku 108 ods. 1 rokovacieho poriadku vyhovieť návrhu predkladajúceho vnútroštátneho súdu, aby sa tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prejednal v naliehavom prejudiciálnom konaní.

O prejudiciálnej otázke

43

Treba pripomenúť, že cieľom smernice 2016/343 je v súlade s jej článkom 1 stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa určitých prvkov trestného konania, a to určitých „aspektov prezumpcie neviny“ upravených v článkoch 3 až 7 tejto smernice, ako aj „práva byť prítomný na súdnom konaní vo vlastnej veci“, ktoré je predmetom článkov 8 a 9 uvedenej smernice, s cieľom posilniť právo na spravodlivý proces v rámci týchto konaní, tak, aby sa zvýšila dôvera členských štátov v systémy trestného súdnictva iných členských štátov, a teda aby sa uľahčilo vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2025, VB II (Poučenie o práve na nové súdne konanie), C‑400/23 , EU:C:2025:14 , bod 52 a citovanú judikatúru]. Ako vyplýva z jej prvého odôvodnenia, cieľom smernice 2016/343 je teda zaručiť dodržiavanie základných práv zakotvených v článkoch 47 a 48 Charty.

47

Pokiaľ ide o právo byť prítomný na súdnom konaní vo vlastnej veci, ktoré je predmetom tejto prejudiciálnej otázky, treba uviesť, že článok 8 ods. 1 smernice 2016/343 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby mali toto právo.

48

Právo byť prítomný na súdnom konaní vo vlastnej veci teda predstavuje základný prvok práva na obhajobu a vo všeobecnosti má zásadný význam pri dodržiavaní základného práva na spravodlivý trestný proces zakotveného v článkoch 47 a 48 Charty [rozsudok z 23. marca 2023, Minister for Justice and Equality (Zrušenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody), C‑514/21 a C‑515/21 , EU:C:2023:235 , bod 60 a citovaná judikatúra], ktorého je súčasťou, ako vyplýva z odôvodnenia 33 tejto smernice (rozsudok z 20. mája 2025, Kačev, C‑135/25 PPU , EU:C:2025:366 , bod 31 a citovaná judikatúra).

52

Zo znenia tohto článku 8 ods. 2, najmä z použitia slovesa „môžu“, však rovnako jasne vyplýva, že toto ustanovenie neukladá členským štátom povinnosť stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve možnosť uskutočniť konanie v neprítomnosti dotknutej osoby, ale v tejto súvislosti im priznáva len možnosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2022, HN (Súdne konanie voči obvinenému odsunutému z územia), C‑420/20 , EU:C:2022:679 , body 34 a 37 ].

53

Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že článok 8 ods. 1 a 2 smernice 2016/343 sa obmedzuje na stanovenie a vymedzenie práva podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní vo vlastnej veci, ako aj výnimky z tohto práva bez toho, aby členským štátom ukladal alebo zakazoval uložiť povinnosť každej podozrivej alebo obvinenej osobe byť prítomná na súdnom konaní vo vlastnej veci [v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2022, HN (Súdne konanie voči obvinenému odsunutému z územia), C‑420/20 , EU:C:2022:679 , bod 40 ].

54

Súdny dvor pritom už rozhodol, že táto smernica neupravuje otázku, či členské štáty môžu vyžadovať, aby sa podozrivá alebo obvinená osoba zúčastnila na súdnom konaní vo vlastnej veci, v dôsledku čoho je takáto otázka vzhľadom na obmedzený rozsah harmonizácie vykonanej uvedenou smernicou výlučne vecou vnútroštátneho práva [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2022, HN (Súdne konanie voči obvinenému odsunutému z územia), C‑420/20 , EU:C:2022:679 , bod 42 ].

58

Okrem toho, pokiaľ ide o článok 6, článok 47 druhý odsek a článok 52 ods. 1 Charty, ktoré sa týkajú práva na slobodu, práva na spravodlivý proces a zásady proporcionality, ktoré predkladajúci vnútroštátny súd tiež uvádza vo svojej prejudiciálnej otázke, treba pripomenúť, že pôsobnosť Charty je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú jej ustanovenia určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.

59

V tejto súvislosti pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia predpokladá existenciu súvislosti medzi aktom práva Únie a dotknutým vnútroštátnym opatrením, ktorý presahuje podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú (rozsudky z 10. júla 2014, Julián Hernández a i., C‑198/13 , EU:C:2014:2055 , bod 34 , ako aj z 12. júna 2025, Tallinna linn, C‑219/24 , EU:C:2025:442 , bod 50 a citovaná judikatúra).

60

Z uvedeného teda podľa ustálenej judikatúry vyplýva, že základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10 , EU:C:2013:105 , bod 19 , ako aj z 12. júna 2025, Tallinna linn, C‑219/24 , EU:C:2025:442 , bod 51 a citovaná judikatúra).

64

Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je uvedená iná spojitosť s právom Únie, vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá podľa výkladu podaného predkladajúcim vnútroštátnym súdom umožňuje ponechanie trestne stíhanej osoby vo väzbe s cieľom zaručiť jej účasť na súdnom konaní vo vlastnej veci, nepatrí do pôsobnosti Charty, a preto ju nemožno posudzovať z hľadiska jej ustanovení.

65

V dôsledku toho treba na otázku položenú predkladajúcim vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 a 2 smernice 2016/343 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na vnútroštátnu právnu úpravu, v zmysle ktorej podľa výkladu podaného týmto súdom môže byť trestne stíhaná osoba, po tom, čo využila možnosť nedostaviť sa na pojednávania stanovenú touto právnou úpravou, ponechaná vo väzbe výlučne na účely zabezpečenia účinného výkonu svojho práva byť prítomná na súdnom konaní vo vlastnej veci.

O trovách

66

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.

( i ) Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.