T-41/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0041
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602906SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2906
8.6.2026
Žaloba podaná 20. apríla 2026 – PV/Komisia
(Vec T-41/26)
(C/2026/2906)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: PV (v zastúpení: D. Birkenmaier, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,
—
zrušil rozhodnutie PMO z 29. augusta 2025, ktorým mu bol zamietnutý nárok na starobný dôchodok od 1. septembra 2025, ako aj implicitné zamietnutie sťažnosti R/558/25, ako to potvrdila Komisia 25. februára 2026,
—
rozhodol, že obdobie od 30. októbra 2014 do 31. mája 2015 sa zmení na obdobie prispievania na starobný dôchodok v dĺžke trvania 217 dní alebo obdobie siedmich dvanástin roka, doplnené o vrátenie čistých nedoplatkov na mzde vo výške 20 574,71 eura spolu s úrokmi z omeškania až do dňa úplného zaplatenia na základe príkazu Súdneho dvora uvedeného v bode 216 rozsudku C-640/20 PV/Komisia z 23. marca 2023, „ keďže zrušenie aktu [zahŕňa] zánik účinkov tohto aktu ,
—
zrušil zrušenie osobného príspevku na dôchodok podľa služobného poriadku počas obdobia 25 mesiacov, o ktorom rozhodol PMO, vo výške 2 947,72 eura, pretože takéto rozhodnutie nie je založené na žiadnom právnom predpise a je v rozpore s interným rozhodnutím Komisie č. 92-2004 zo 6. júla 2004 s referenčným číslom C(2004)1597,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania a prípadne uplatniť zásadu spravodlivého zaobchádzania stanovenú v článku 135 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak by táto žaloba nebola úspešná.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza deväť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 266 ZFEÚ z dôvodu nerešpektovania rozsudku Súdneho dvora (rozsudok z 23. marca 2023, PV/Komisia, C-640/20 P, EU:C:2023:232).
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na uplatnení ustanovení prílohy XIII k Služobnému poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), ktoré stanovujú odôvodnené priznanie starobného dôchodku od 1. septembra 2025.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na bezdôvodnom obohatení Komisie, ku ktorému došlo nepriznaním starobného dôchodku k 1. septembru 2025 a nemožnosťou „prevodu von“.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 4, 25 a 34 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) z dôvodu úplného zrušenia starobného dôchodku od 1. septembra 2025.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, článku 25 služobného poriadku a povinnosti odôvodnenia.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady ne bis in idem zakotvenej v článku 50 Charty a článku 9 ods. 3 prílohy IX k služobnému poriadku.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 12a ods. 2 služobného poriadku, ktorý stanovuje zákaz zaujatého zaobchádzania v prípade sťažnosti na obťažovanie, ak sťažovateľ konal v dobrej viere.
8.
Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 52 ods. 1 Charty a zásady proporcionality tým, že sankcia odvolania z funkcie je najprísnejšou sankciou, akú stanovuje služobný poriadok, a Komisia k nej napriek tomu pridala zrušenie nároku na starobný dôchodok.
9.
Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a článku 20 Charty.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2906/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)