T-46/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0046
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202601359SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/1359
16.3.2026
Žaloba podaná 22. januára 2026 – QD a iní/ECB
(Vec T-46/26)
(C/2026/1359)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobcovia: QD a osem ďalších žalobcov (v zastúpení: S. Orlandi, advokát)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutia prezidenta ECB z 12. novembra 2025 (a zo 4. decembra 2025, pokiaľ ide o QL), ktorými boli zamietnuté sťažnosti žalobcov,
—
nariadil ECB, aby prepočítala platby uskutočnené z dôvodu skončenia služobného pomeru v súlade s nariadením č. 260/68 ( 1 ) vrátane náhrady za nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok,
—
uložil ECB povinnosť vrátiť neoprávnene zrazenú daň a zaplatiť kompenzačné úroky vo výške sadzby hlavných refinančných operácií ECB zvýšenej o 3,5 %,
—
uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení nariadenia č. 260/68 (články 3, 6 a 10) a na zneužití konania.
—
ECB nesprávne uplatnila článok 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 260/68, keď ako menovateľ na výpočet sadzby dane uplatniteľnej na platby vyplatené z dôvodu ukončenia služobného pomeru použila „zdaniteľnú sumu“ namiesto „základu dane“, čo viedlo k systematickému nadmernému zdaneniu. Navyše nezabezpečila jednotné uplatňovanie medzi inštitúciami, ako to vyžaduje článok 10. Tým, že opravy označila za opatrenia „ ex gratia “, sa ECB snažila vyhnúť všetkým právnym dôsledkom nezákonných výpočtov, čo predstavuje zneužitie konania.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení práva na rovnosť zaobchádzania (článok 20 Charty základných práv Európskej únie).
—
Obmedzením nápravných opatrení na platby uskutočnené 1. novembra 2021 alebo po tomto dátume ECB svojvoľne vylúčila bývalých zamestnancov, ktorí sa nachádzali v objektívne identickej situácii a na ktorých sa vzťahovala rovnaká nezákonná metodika zdanenia. Dátum platby iba odzrkadľuje vykonanie predchádzajúcich správnych rozhodnutí a nepredstavuje objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení práva na riadnu správu vecí verejných a povinnosti náležitej starostlivosti (článok 41 Charty).
—
ECB neposkytla žiadne platné odôvodnenie zvoleného konečného termínu. Jediné vysvetlenie, na ktoré sa odvolávala – dátum, kedy sa ECB údajne dozvedela o možnom nesúlade – súvisí s vnútornými záležitosťami a nie je relevantné pre práva žalobcov. Takýto prístup narúša transparentnosť, konzistentnosť a spravodlivosť a zbavuje žalobcov účinných opravných prostriedkov.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 31 ods. 2 Charty a článku 7 smernice 2003/88 ( 2 ) .
—
ECB zachovala nezákonnú metódu výpočtu náhrady za nevyčerpanú platenú dovolenku, keďže túto náhradu nevypočítala na základe rovnakej odmeny, akú by žalobcovia dostali, keby si platenú dovolenku skutočne vyčerpali.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že nebola zabezpečená úplná náhrada a neboli priznané úroky z omeškania.
—
Nezákonne zrazené sumy musia byť vrátené spolu s úrokmi z omeškania, ktoré plynú odo dňa neoprávnenej platby až do dňa vrátenia sumy. Odmietnutím priznať úroky ECB porušila zásadu úplnej náhrady a odchýlila sa od svojej vlastnej zaužívanej správnej praxe.
( 1 ) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 z 29. februára 1968, ktorým sa určujú podmienky a postup uplatňovania dane v prospech Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 56, 1968, s. 8 ; Mim. vyd. 01/001, s. 33).
( 2 ) Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ( Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9 ; Mim. vyd. 05/004, s. 381).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1359/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)