T-89/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0089
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202601778SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/1778
30.3.2026
Žaloba podaná 6. februára 2026 – Google Ireland/Komisia
(Vec T-89/26)
(C/2026/1778)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Google Ireland Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: L. Feiler, B. König, B. Hoorelbeke a I. Ketels, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil napadnuté rozhodnutie, vrátane jeho prílohy, a
—
na základe článku 277 ZFEÚ vyhlásil článok 2 ods. 2, článok 5 ods. 2 a článok 5 ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/11271 (ďalej len „delegované nariadenie“) ( 1 ) za neplatné a neuplatniteľné, a
—
uložil Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s týmto konaním.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba je podaná na základe článku 263 prvého a štvrtého odseku ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia C(2025) 8121 final z 26. novembra 2025, ktorým sa stanovuje poplatok za dohľad uplatniteľný na Google Maps, Google Play, Google Search, Google Shopping a YouTube podľa článku 43 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 ( 2 ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že metodika použitá Komisiou na výpočet poplatku za dohľad podľa článku 5 ods. 2 a článku 5 ods. 4 delegovaného nariadenia porušuje článok 43 ods. 5 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) 2022/2065 (ďalej len „akt o digitálnych službách“) a mala by byť vyhlásená za neplatnú a neuplatniteľnú v súlade s článkom 277 ZFEÚ, keďže:
—
Komisia vypočítala maximálnu výšku poplatku ( 3 ) žalobkyne na základe celosvetového zisku spoločnosti Alphabet Inc. (ďalej len „Alphabet“), a nie na základe celosvetového ročného čistého príjmu žalobkyne, čo je v rozpore s článkom 43 ods. 5 písm. c) aktu o digitálnych službách, a
—
mechanizmus, ktorý uplatnila Komisia na prerozdelenie zostatkových súm súvisiacich s poplatkami ostatných poskytovateľov, nemá právny základ a viedol k tomu, že ročný poplatok žalobkyne za dohľad nebol úmerný priemernému mesačnému počtu aktívnych príjemcov žalobkyne, čo je v rozpore s článkom 43 ods. 5 písm. b) aktu o digitálnych službách, ako aj so základnými zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že metodika použitá Komisiou na výpočet maximálnej výšky poplatku bola uplatnená v rozpore s článkom 5 ods. 2 delegovaného nariadenia, keďže žalobkyňa nemá konsolidovanú účtovnú závierku.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že výpočet priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov je protiprávny, keďže:
—
je založený na metodike stanovenej vykonávacím aktom v rozpore s článkami 290 a 291 ZFEÚ a článkom 43 ods. 4 aktu o digitálnych službách,
—
je založený na metodike, ktorá bola prijatá v rozpore s článkom 266 ZFEÚ, keďže Komisia neprijala opatrenia vyplývajúce z rozsudkov Všeobecného súdu z 10. septembra 2025 ( 4 ) ,
—
subsidiárne pre prípad, že by Všeobecný súd rozhodol, že odôvodnenie nie je metodika, absencia takejto metodiky odporuje zásadám právnej istoty a rovnosti zaobchádzania,
—
v každom prípade je založený na nepresných údajoch.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje právo žalobkyne na odôvodnenie a jej právo byť vypočutá, keďže
—
neobsahuje jasné a presné vysvetlenie metodiky použitej na stanovenie priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov žalobkyne a
—
informácie poskytnuté Komisiou na základe prístupu ku spisom neobsahujú kľúčové informácie o výpočte poplatku za dohľad.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 43 ods. 2 aktu o digitálnych službách, keďže protiprávne stanovuje poplatok za dohľad, ktorý zahŕňa aj náklady nesúvisiace s dohľadom.
( 1 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1127 z 2. marca 2023, ktorým sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 dopĺňa o podrobné metodiky a postupy týkajúce sa poplatkov za dohľad, ktoré Komisia účtuje poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov ( Ú. v. EÚ L 149, 2023, s. 16 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) ( Ú. v. EÚ L 277, 2022, s. 1 ).
( 3 ) Podľa článku 43 ods. 5 písm. c) aktu o digitálnych službách platí, že poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača nesmie v žiadnom roku zaplatiť poplatok za dohľad vyšší ako 0,05 % jeho celosvetového ročného čistého príjmu v predchádzajúcom účtovnom období (ďalej len „maximálna výška poplatku“).
( 4 ) Rozsudky z 10. septembra 2025, Meta Platforms Ireland/Komisia, T-55/24, EU:T:2025:842, bod 48, a z 10. septembra 2025, Tiktok Technology/Komisia, T-58/24, EU:T:2025:843, bod 50.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1778/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)