T-110/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0110
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602258SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2258
27.4.2026
Žaloba podaná 14. februára 2026 – QX/Parliament
(Vec T-110/26)
(C/2026/2258)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalujúca strana: QX (v zastúpení: M. Kozak, advokát)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalujúca strana navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskeho parlamentu D(2025) 37941 z 18. decembra 2025, alebo subsidiárne
—
vyhlásil článok 5k ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 ( 1 ) za neuplatniteľný na žalujúcu stranu podľa článku 277 ZFEÚ a na základe toho zrušil rozhodnutie Európskeho parlamentu D(2025) 37941 z 18. decembra 2025, a
—
uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalujúca strana uvádza nasledujúce žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 5 ods. 4 ZEÚ v spojení s článkom 20 ZFEÚ, keďže rozhodnutie Európskeho parlamentu D(2025) 37941 z 18. decembra 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nezohľadňuje postavenie žalujúcej strany ako občana Európskej únie a ukladá reštriktívne opatrenia, ktoré neprimerane zasahujú do práv vyplývajúcich z občianstva Únie.
Žalujúca strana tvrdí, že napadnuté rozhodnutie protiprávne obmedzuje práva vyplývajúce z občianstva Únie tým, že ju vylučuje z prístupu k zmluvným vzťahom s Európskym parlamentom len na základe jej ruskej štátnej príslušnosti bez akéhokoľvek individuálneho posúdenia nutnosti alebo proporcionality. Dvojaká štátna príslušnosť k tretiemu štátu nezbavuje občana Únie práv vyplývajúcich z článku 20 ZFEÚ. Automatické uplatňovanie článku 5k ods. 1 písm. a) na občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretieho štátu, porušuje povinnosť vykladať sekundárne právo v súlade s primárnym právom a vedie k neprimeranému zásahu do práva žalujúcej strany vykonávať hospodársku činnosť v Únii. Európsky parlament neskúmal, či vylúčenie žalujúcej strany, ktorá nemá žiadnu väzbu na ruský štát alebo jeho hospodárstvo a ktorej odmena by sa vypláca jej zamestnávateľovi v Únii, prispieva k cieľu sankčného režimu, ktorým je narušenie finančných zdrojov Ruskej federácie. Rozhodnutie teda prekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov nariadenia č. 833/2014.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie, keďže napadnuté rozhodnutie nevysvetľuje, prečo sú reštriktívne opatrenia voči žalujúcej strane potrebné a primerané.
Žalujúca strana tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené tak, aby jej umožnilo pochopiť dôvody jej vylúčenia alebo spochybniť zákonnosť opatrenia. Európsky parlament len odkázal na článok 5k ods. 1 písm. a) nariadenia č. 833/2014 a uviedol, že pre osoby s dvojitou štátnou príslušnosťou nie sú stanovené žiadne výnimky. Nevysvetlil, prečo bolo uplatnenie tohto ustanovenia na žalujúcu stranu potrebné a primerané vzhľadom na jej postavenie občana Únie, ani sa nezaoberal absenciou akejkoľvek skutkovej súvislosti medzi jej situáciou a cieľmi reštriktívnych opatrení. Absencia individualizovaného odôvodnenia bráni účinnému súdnemu preskúmaniu a porušuje povinnosť odôvodnenia.
3.
Subsidiárny tretí žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti článku 5k ods. 1 písm. a) nariadenia č. 833/2014 vychádzajúcej z článku 277 ZFEÚ, a to z dôvodu porušenia článku 5 ods. 4 ZEÚ v spojení s článkom 20 ZFEÚ, keďže článok 5k ods. 1 písm. a) nariadenia č. 833/2014 vylučuje z možných verejných obstarávaní občanov Únie s dvojitou štátnou príslušnosťou, akým je žalujúca strana, a porušuje zásadu proporcionality zakotvenú v článku 5 ods. 4 ZEÚ.
Subsidiárne žalujúca strana vznáša námietku nezákonnosti článku 5k ods. 1 písm. a) nariadenia č. 833/2014, keďže toto ustanovenie automaticky vylučuje z verejného obstarávania občanov Únie, ktorí majú ruskú štátnu príslušnosť, bez stanovenia akéhokoľvek individuálneho posúdenia alebo výnimky založenej na absencii väzieb s ruským štátom alebo hospodárstvom. Žalujúca strana tvrdí, že toto ustanovenie je nezlučiteľné s článkom 20 ZFEÚ a článkom 5 ods. 4 ZEÚ, pretože ukladá občanom Únie všeobecné obmedzenie, ktoré ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov sankčného režimu. Toto ustanovenie nerozlišuje medzi osobami, ktoré môžu priamo alebo nepriamo prispievať k financovaniu ruského vojnového úsilia, a občanmi Únie, ktorí žiadnu takúto väzbu nemajú, čím porušuje zásadu proporcionality.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2258/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)