T-141/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0141
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602052SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2052
13.4.2026
Žaloba podaná 26. februára 2026 – Sýkora/ECB
(Vec T-141/26)
(C/2026/2052)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Pavel Sýkora (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: P. Hoffman a M. Taborowski, advokáti)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) zo 16. decembra 2025, referenčné číslo LS/CL/2025/397, ktorým sa zamieta opakovaná žiadosť žalobcu o prístup k dokumentom,
—
rozhodol, že ECB znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti rozhodnutia ECB 2004/258 a článku 23 ods. 1 až 3 rokovacieho poriadku ECB.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že uplatnenie výnimky týkajúcej sa právneho poradenstva v napadnutom rozhodnutí je protiprávne a nie je dostatočne odôvodnené. ECB neidentifikovala časti požadovaných dokumentov, ktoré predstavujú právne poradenstvo, a preto riadne nezvážila čiastočný prístup. Nepreukázala existenciu dostatočne konkrétneho a skutočného rizika porušenia ochrany právneho poradenstva. Rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o povahu opatrení, ktorých sa poradenstvo týkalo. ECB nezohľadnila skutočnosť, že po ôsmich rokoch už ochrana nie je odôvodnená. Okrem toho nesprávne odmietla existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že uplatnenie výnimky týkajúcej sa interných rokovaní v napadnutom rozhodnutí je protiprávne a nie je dostatočne odôvodnené. ECB nepreukázala potrebnú súvislosť s rozhodovacím procesom a nepreukázala, že dokument pochádzajúci od externého poskytovateľa služieb bol určený na vnútornú potrebu pri rokovaniach. Nepreukázala existenciu dostatočne konkrétneho a skutočného rizika porušenia ochrany interných rokovaní, a teda riadne nezvážila čiastočný prístup. Nezohľadnila skutočnosť, že po ôsmich rokoch už ochrana nie je odôvodnená. Nesprávne tiež odmietla existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení, čo súviselo tiež so zjavne nesprávnym posúdením povahy opatrení, ktoré boli predmetom údajných rokovaní.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2052/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)