T-150/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0150
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602053SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2053
13.4.2026
Žaloba podaná 27. februára 2026 – Bank of Russia/Rada
(Vec T-150/26)
(C/2026/2053)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Centrálna banka Ruskej federácie (Moskva, Rusko) (v zastúpení: C. Alter a N. Vanderstappen, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil na základe článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nariadenie Rady (EÚ) 2025/2600 z 12. decembra 2025 ( 1 ) , uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 13. decembra 2025,
—
uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Rady a porušení článku 122 ZFEÚ.
—
Žalobkyňa tvrdí, že nariadenie bolo prijaté na nesprávnom základe, keďže článok 122 ZFEÚ nemôže predstavovať platný základ pre prijaté opatrenia, keďže tieto opatrenia materiálne patria do pôsobnosti reštriktívnych opatrení voči subjektu tretieho štátu, a mali byť založené na článku 215 ZFEÚ, ktorý vyžaduje jednomyseľnosť členov Rady. Použitie článku 122 ZFEÚ tak predstavuje zjavné obchádzanie osobitného inštitucionálneho rámca stanoveného Zmluvami na prijatie takýchto opatrení, čo je v rozpore s rozdelením právomocí a s inštitucionálnou rovnováhou.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci.
—
Žalobkyňa tvrdí, že Rada využila právomoci, ktoré jej udeľuje článok 122 ZFEÚ, na iné ciele, než sú ciele stanovené Zmluvami, najmä s cieľom obísť použitie osobitného inštitucionálneho rámca článkov 29 ZEÚ a 215 ZFEÚ a sledovať predovšetkým cieľ zahraničnej politiky.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ.
—
Žalobkyňa tvrdí, že napriek významu, citlivosti a zložitosti dotknutých právnych, inštitucionálnych a hospodárskych otázok zostáva odôvodnenie nariadenia nejasné, všeobecné a nedostatočné, čo neumožňuje ani jasne identifikovať objektívne dôvody odôvodňujúce uplatnenie článku 122 ZFEÚ, ani preukázať existenciu vážnej a aktuálnej hospodárskej ťažkosti, ktorá sa dotýka jedného alebo viacerých členských štátov v zmysle tohto ustanovenia.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality.
—
Žalobkyňa sa domnieva, že rozsah, povaha a potenciálne neobmedzené trvanie opatrení spočívajúcich v zaistení predmetných aktív zjavne presahujú rámec toho, čo je nevyhnutné a vhodné na dosiahnutie cieľa, na ktorý sa Rada odvoláva v nariadení, ktorý v každom prípade prekračuje to, čo je potrebné na účely hospodárskej stabilizácie v zmysle článku 122 ZFEÚ, a podstatne prekračuje rámec reštriktívnych opatrení tradične prijímaných Úniou.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zmlúv, zvykového práva a medzinárodného práva verejného.
—
Žalobkyňa sa domnieva, že Rada porušila zásadu suverénnej imunity štátov a ich centrálnych bánk, ktorá je začlenená do právneho poriadku Únie ako relevantná norma kontroly zákonnosti, pretože nariadenie stanovuje dlhodobé a trvalé zaistenie štátnych rezerv žalobkyne, čo je nezlučiteľné s imunitou priznanou majetku centrálnych bánk, a zavádza mechanizmus, ktorý žalobkyni odopiera akýkoľvek súdny opravný prostriedok, v rozpore s najzákladnejšími právami Únie.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení základného vlastníckeho práva.
—
Žalobkyňa tvrdí, že Rada nedodržala prvý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 17 Charty základných práv Európskej únie, ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora, keďže sporné opatrenia predstavujú podstatné a trvalé zbavenie aktív a štátnych rezerv žalobkyne.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Európskej únie prijať prijaté opatrenia.
—
Žalobkyňa tvrdí, že sporné opatrenia patria do výlučnej právomoci členských štátov, pretože sa týkajú oblasti, ktorá podľa Zmlúv nebola nijako zverená inštitúciám Únie. Tieto sankcie totiž predstavujú opatrenie konfiškácie alebo vyvlastnenia majetku centrálnej banky tretieho štátu, čo je právomoc, ktorá patrí výlučne členskému štátu, na území ktorého sa tento majetok nachádza.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2025/2600 z 12. decembra 2025 o núdzových opatreniach na riešenie závažných hospodárskych ťažkostí spôsobených konaním Ruska v súvislosti s útočnou vojnou proti Ukrajine (Ú. v. EÚ, L, 2025/2600).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2053/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)