T-186/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0186
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602907SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2907
8.6.2026
Žaloba podaná 19. marca 2026 – Stichting De Faunabescherming/Rada
(Vec T-186/26)
(C/2026/2907)
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Stichting De Faunabescherming (Amstelveen, Holandsko) (v zastúpení: B. Kloostra, Rechtsanwältin)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Rady Európskej únie SGS 26/1 z 9. januára 2026 ( 1 ) , ktorým bola podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1367/2006 ( 2 ) , v znení nariadenia (EÚ) 2021/1767 ( 3 ) (ďalej len „nariadenie č. 1367/2006“), zamietnutá žiadosť z 12. septembra 2025 o vnútorné preskúmanie týkajúcej sa neprijatia právneho aktu podľa článku 19 smernice 92/43/ EHS Rady z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( 4 ) a po druhé odpovedi rady z 18. júla 2025,
—
uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že Rada porušila nariadenie č. 1367/2006 tým, že nekvalifikovala napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie prijaté v nadväznosti na žiadosť o opätovné preskúmanie správnej nečinnosti Rady v zmysle článku 2 ods. 1 písm. h) tohto nariadenia.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie porušuje články 2, 10, 11 a 12 nariadenia č. 1367/2006 a že sa zdá, že Rada sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne a bezdôvodne odvoláva na článok 265 ZFEÚ.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada porušila článok 19 smernice o biotopoch, článok 191 ZFEÚ, zásadu lex specialis derogat legi generali , zásadu odôvodnenia, zásadu riadnej správy vecí verejných a zásady práva Únie tým, že v napadnutom rozhodnutí neuznala, že návrh Komisie ( 5 ) na vypustenie vlka z prílohy IV smernice o biotopoch mal byť prijatý na základe článku 19 smernice o biotopoch, a preto bola Rada stále povinná prijať rozhodnutie podľa článku 19 ods. 2 smernice o biotopoch.
4.
Štvrtý žalobný dôvod: V napadnutom rozhodnutí sa nesprávne konštatovalo, že nebolo možné prijať rozhodnutie podľa článku 19 smernice o biotopoch a že žalobkyňa nemohla podať žalobu podľa nariadenia č. 1367/2006 proti takémuto rozhodnutiu alebo proti neprijatiu takéhoto rozhodnutia.
( 1 ) Ďalej len „napadnuté rozhodnutie“. napadnuté rozhodnutie.
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo 6. októbra 2021, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1367/2006 ( Ú. v. EÚ L 356, 2021, s. 1 ).
( 4 ) Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“.
( 5 ) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/43/EHS, pokiaľ ide o ochranný status vlka (Canis lupus), zo 7. marca 2025, COM(2025) 106 final.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2907/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)