T-188/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0188
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602528SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2528
11.5.2026
Žaloba podaná 20. marca 2026 – DT/ESVČ
(Vec T-188/26)
(C/2026/2528)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: DT (v zastúpení: T. Bontinck a C. André, advokáti)
Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie ESVČ č. R/EEAS/43/25 z 12. decembra 2025, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ako aj rozhodnutie z 15. apríla 2025 o jeho preradení do sídla ESVČ v Bruseli od 1. júla 2025,
—
zaviazal ESVČ na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý.
—
Žalobca tvrdí, že ESVČ porušila jeho právo byť vypočutý pred prijatím rozhodnutia o preradení. Tvrdí, že poskytnutá lehota bola iluzórna a že konzultácia uskutočnená až po prijatí aktu nemohla toto porušenie napraviť. Dodáva, že preradenie nemožno kvalifikovať len ako vnútorné organizačné opatrenie, keďže viedlo k presťahovaniu na iný kontinent a podstatne ovplyvnilo jeho osobnú situáciu.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a prekročení právomoci.
—
Žalobca tvrdí, že rozhodnutie o preradení je poznačené zjavne nesprávnym posúdením a prekročením právomoci. Na jednej strane žiadny záujem služby neodôvodňuje jeho preradenie, keďže jeho správanie bolo bezchybné a chronológia skutkových okolností odhaľuje zjavnú nekonzistentnosť. Na druhej strane tvrdenie založené na PSC je nepresné a účelovo použité, keďže administratíva nezohľadnila dostupné alternatívy a následné rozhodnutie potvrdilo jeho spôsobilosť získať oprávnenie.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti starostlivosti.
—
Žalobca tvrdí, že ESVČ tým, že prijala rozhodnutie o preradení, si nesplnila svoju povinnosť starostlivosti, pretože administratíva v skutočnosti nezvážila záujem služby a jeho osobnú situáciou.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci.
—
Žalobca tvrdí, že opatrenie sledovalo cieľ, ktorý nesúvisel so záujmom služby - v skutočnosti sankčný, ako to dokazujú zhodné indície: neexistencia akéhokoľvek legitímneho organizačného dôvodu. Zdôrazňuje, že rozhodnutie pochádza od vedúcich pracovníkov, ktorí sa dopúšťali správania porovnateľného s psychickým týraním. Preradenie sa preto javí ako represívne opatrenie prijaté z dôvodov, ktoré nie sú v záujme služby.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2528/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)