T-190/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0190
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602529SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2529
11.5.2026
Žaloba podaná 20. marca 2026 – RN/ESVČ
(Vec T-190/26)
(C/2026/2529)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: RN (v zastúpení: T. Bontinck a C. André, advokáti)
Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie ESVČ č. R/EEAS/45/25 z 12. decembra 2025, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ako aj rozhodnutie zo 16. apríla 2025 o jeho preradení do sídla ESVČ v Bruseli,
—
zaviazal ESVČ na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý.
—
Žalobca tvrdí, že ESVČ porušila jeho právo byť vypočutý pred prijatím rozhodnutia o preradení. Tvrdí, že poskytnutá lehota bola iluzórna a že konzultácia uskutočnená až po prijatí aktu nemohla toto porušenie napraviť. Dodáva, že preradenie nemožno kvalifikovať len ako vnútorné organizačné opatrenie, keďže viedlo k presťahovaniu na iný kontinent a podstatne ovplyvnilo jeho osobnú situáciu.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a prekročení právomoci.
—
Žalobca tvrdí, že rozhodnutie o preradení je poznačené zjavne nesprávnym posúdením a prekročením právomoci. Na jednej strane žiadny záujem služby neodôvodňuje jeho preradenie, keďže jeho správanie bolo bezchybné a chronológia skutkových okolností odhaľuje zjavnú nekonzistentnosť. Na druhej strane tvrdenie založené na uplynutí platnosti PSC bolo použité oportunisticky, pričom tento problém mohol byť vyriešený bez predčasného preradenia.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti starostlivosti.
—
Žalobca tvrdí, že ESVČ tým, že prijala rozhodnutie o preradení, si nesplnila svoju povinnosť starostlivosti, pretože administratíva v skutočnosti nezvážila záujem služby a jeho osobnú situáciou. Uvádza, že jednorazové opatrenia, na ktoré sa odvoláva administratíva, sú okrajové, oneskorené a prijaté len po naliehavých zásahoch žalobcu, zatiaľ čo žiadna požiadavka neodôvodňuje jeho preradenie z delegácie v Katare. Napokon uvádza, že administratíva nezohľadnila podstatné skutočnosti, najmä jeho žiadosť o pomoc.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci.
—
Žalobca tvrdí, že opatrenie sledovalo cieľ, ktorý nesúvisel so záujmom služby - v skutočnosti sankčný, ako to dokazujú zhodné indície: neexistencia akéhokoľvek legitímneho organizačného dôvodu, zámer vylúčiť úradníkov, ktorí vyjadrili kritiku. Zdôrazňuje, že rozhodnutie pochádza od vedúcich pracovníkov, ktorí sa dopúšťali správania porovnateľného s psychickým týraním. Preradenie sa preto javí ako represívne opatrenie prijaté z dôvodov, ktoré nie sú v záujme služby.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2529/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)