T-194/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0194
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602751SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2751
26.5.2026
Žaloba podaná 23. marca 2026 – CU/ESVČ
(Vec T-194/26)
(C/2026/2751)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: CU (v zastúpení: N. de Montigny, advokátka)
Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podanej 20. júna 2025 u vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie, pani Kaji Kallasovej, ktorá je menovacím orgánom ESVČ (ref. č. ARES (2025) 4922961), a smerujúcej k tomu, aby štyria zamestnanci ESVČ, ktorých sa týka trestné oznámenie žalobcu, boli zbavení jurisdikčnej imunity,
—
uložil ESVČ povinnosť, aby žalobcovi vyplatila predbežnú náhradu škody vo výške 10 000,00 eura za ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku nečinnosti v súvislosti so žiadosťami o zbavení imunity, ktoré boli predložené od podania jeho trestného oznámenia až do podania žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“),
—
uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, porušení pravidiel týkajúcich sa rozdelenia právomocí medzi inštitúciami a členskými štátmi, porušení článku 17 ods. 2 protokolu č. 7, prekročení právomocí a na nedostatku odôvodnenia.
—
V prvej časti žalobca tvrdí, že ESVČ tým, že tvrdila, že belgické trestné súdy nemajú právomoc rozhodovať o prípadoch psychického obťažovania spáchaných na belgickom území úradníkmi Únie a že právomoc Všeobecného súdu Únie podľa článku 270 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bráni výkonu vnútroštátnej trestnej právomoci, porušila zásadu prenesenia právomoci stanovenú v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a prisvojila si zvrchovanú právomoc, ktorá patrí výlučne členským štátom. Popretím tejto právomoci ESVČ okrem toho porušila povinnosť lojálnej spolupráce, ktorú jej voči Belgickému kráľovstvu ukladá článok 4 ods. 3 ZEÚ.
—
V prvej časti žalobca tvrdí, že ESVČ tým, že implicitne podmienila zbavenie imunity uznaním existencie obťažovania v rámci vnútorných konaní podľa článku 270 ZFEÚ, zneužila mechanizmus protokolu č. 7 na účely, ktoré nie sú v súlade s jej účelom. V prejednávanej veci ESVČ nezistila žiadny záujem Únie, ktorý by odôvodňoval zachovanie imunity, čo predstavuje jednak porušenie článku 17 ods. 2 protokolu č. 7 a jednak, vzhľadom na viazanú právomoc, prekročenie právomocí. Žalobca v tejto časti ďalej namieta porušenie povinnosti odôvodnenia uloženej článkom 25 ods. 2 služobného poriadku.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení práva na prístup k trestnému súdu, porušení článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, porušení povinnosti starostlivosti a riadnej správy vecí verejných.
—
V prvej časti žalobca zastáva názor, že priamym dôsledkom rozhodnutia o zbavení imunity je to, že je pripravený o akýkoľvek skutočný prístup k belgickému trestnému súdu, ktorý má ako jediný právomoc rozhodnúť o skutkových okolnostiach uvedených v oznámení.
—
V druhej časti žalobca tvrdí, že porušenie povinnosti starostlivosti a zásady riadnej správy vecí verejných sa prejavuje v troch kumulatívnych formách: úplná nečinnosť v súvislosti so žiadosťami o zbavenie imunity, ktoré žalobca predložil od podania svojho trestného oznámenia, vyhrážky voči nemu v prípade začatia trestného konania a nákladné prieťahy v konaní, ku ktorým ho donútilo odmietavé rozhodnutie správnych orgánov.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2751/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)