← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·10.4.2026

T-233/26

ZamietaZrušujeMení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62026TN0233

C_202602922SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/2922

8.6.2026

Žaloba podaná 10. apríla 2026 – Bouwbenodigdheden Hoogeveen/EUIPO – Sören Pürschel (BIENENBEISSER)

(Vec T-233/26)

(C/2026/2922)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bouwbenodigdheden Hoogeveen BV (Hoogeveen, Holandsko) (v zastúpení: H. Roerdink, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Sören Pürschel (Frankfurt, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie BIENENBEISSER – ochranná známka Európskej únie č. 8 714 834

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 12. februára 2026 vo veci R 793/2023-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil a zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu v akom sa ním zamieta odvolanie v súvislosti s tovarmi zaradenými do triedy 19, a určil, že ochranná známka Európskej únie je zachovaná pre „Stavebné materiály (nekovové), konkrétne vetracie mriežky zaradené do triedy 19“,

subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu v akom sa ním zamieta odvolanie v súvislosti s tovarmi zaradenými do triedy 19,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Uvádzané žalobné dôvody

porušenie článku 58 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

porušenie článku 94 a 72 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

porušenie článku 33 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2922/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-233/26 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik