T-238/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0238
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202602924SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/2924
8.6.2026
Žaloba podaná 14. apríla 2026 – Novis/Komisia
(Vec T-238/26)
(C/2026/2924)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Novis Insurance Company, Novis Versicherungsgesellschaft, Novis Compagnia di Assicurazioni, Novis Poisťovňa a.s. (Bratislava, Slovakia) (v zastúpení: A. Börner, S. Förster a S. Henrich, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie zo 4. februára 2026 [ref. FISMA D.4/ARES (2026) 1067348], ktorým bol zamietnutý prístup k spisom Komisie, ktoré sa týkajú žalobkyne podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv Európskej únie, a
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na prístup k spisu, ktorý sa jej týka podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), tým, že Komisia rozhodnutím zo 4. februára 2026 [ref. FISMA D.4/ARES (2026) 1067348] zamietajúcim prístup k spisom Komisie, ktoré sa týkajú žalobkyne podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), odmietla umožniť žalobkyni prístup k dokumentom tvoriacim súčasť (i) spisu Komisie týkajúceho sa konania o porušení práva Únie podľa článku 17 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 ( 1 ) (ďalej len „konanie o porušení práva Únie“) a ktoré okrem iného viedlo k formálnemu stanovisku Komisie C(2022) 6455 final z 13. septembra 2022, a (ii) spisu Komisie týkajúceho sa prebiehajúceho konania o nesplnení povinnosti proti Slovenskej republike podľa článku 258 ZFEÚ [pod číslom INFR(2023)2077]:
—
Komisia porušila článok 41 ods. 2 písm. b) Charty tým, že zamietla žiadosť žalobkyne z dôvodu, že voči nej nemá otvorený žiadny administratívny ani iný spis;
—
rôzne jazykové verzie práva na prístup k spisu podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty potvrdzujú, že toto právo nie je podmienené tým, či je voči žiadateľovi otvorený spis, ale tým, či sa spis žiadateľa týka;
—
žalobkyňa tvrdí, že spisy vedené Komisiou v súvislosti s konaním o porušení práva Únie a formálnym stanoviskom Komisie C(2022) 6455 final , ako aj následným konaním o nesplnení povinnosti Slovenskej republiky, sú spismi, ktoré sa jej týkajú. Po prvé totiž konanie o porušení práva Únie priamo viedlo k odňatiu povolenia žalobkyne na vykonávanie jej podnikateľskej činnosti príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu a po druhé Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti ako priamo nasledujúce konanie, pretože usúdila, že konanie o porušení práva Únie (ešte) nesplnilo svoj účel;
—
právo na prístup k spisu je samostatným právom, ktoré je odlišné od práva byť vypočutý. Právo na prístup k spisu podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty je predovšetkým podstatné vo vzťahu k právu na účinný prostriedok nápravy. Toto právo nezaniká prijatím opatrenia zo strany určitého orgánu;
—
ako Všeobecný súd nedávno potvrdil v rozsudku zo 16. júla 2025, Ballmann / Európsky výbor pre ochranu údajov (T-183/23, EU:T:2025:735), právo podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty nevyžaduje, aby dotknutý orgán zvažoval alebo plánoval prijatie aktu, ktorý by sa mohol určitej osoby „nepriaznivo dotýkať“, alebo takýto akt prijal;
—
aj keby sa „nepriaznivé dotknutie“ považovalo za prvok článku 41 ods. 2 písm. b) Charty – čo však tak nie je –, táto podmienka by bola splnená, keďže:
—
konanie o porušení práva Únie bolo vedené ako konanie o dohľade nad konkrétnym podnikom, zamerané hlavne na správanie žalobkyne, a jeho cieľom bolo v konečnom dôsledku prijať voči nej (najprísnejšie) opatrenia;
—
Komisia vo svojom formálnom stanovisku C(2022) 6455 final so záväzným právnym účinkom žiadala, aby vnútroštátny orgán dohľadu prijal vo vzťahu k žalobkyni konečné a presvedčivé opatrenie dohľadu, ktorým sa zabezpečí súlad s právom Únie, a potvrdila, že odňatie povolenia žalobkyni tento súlad zabezpečí. V reakcii na to vnútroštátny orgán dohľadu prijal rozhodnutie o odňatí povolenia žalobkyne na vykonávanie jej podnikateľskej činnosti;
—
Komisia nedávno poznamenala, že jej konanie o nesplnení povinnosti proti Slovenskej republike sa začalo v rámci konania priamo nasledujúceho po konaní o porušení práva Únie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práva. Uviedla tiež, že vnútroštátne konanie o likvidácii žalobkyne po odňatí jej povolenia je prerušené, v dôsledku čoho ešte nebol dosiahnutý cieľ konania o porušení práva Únie. Toto konanie tiež naďalej vystavuje žalobkyňu prípadným ďalším nepriaznivým dôsledkom;
—
bez prístupu k spisom, ktoré uchováva Komisia, žalobkyňa nemôže zvážiť a uplatniť účinné prostriedky nápravy proti aktom prijatým Komisiou, Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a príslušným vnútroštátnym orgánom v rámci konania o porušení práva Únie a konania o nesplnení povinnosti.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo je v rozpore s článkom 41 ods. 2 písm. c) Charty:
—
Komisia sa obmedzila na stručné tvrdenie, že vo vzťahu k žalobkyni nevedie žiadny administratívny alebo iný spis. Poskytnuté odôvodnenie bolo nedostatočné na to, aby žalobkyni umožnilo pochopiť dôvody zamietnutia a neumožňuje účinné súdne preskúmanie;
—
žiadne následné vysvetlenia poskytnuté Komisiou, a to ani v rámci administratívnej korešpondencie, nie sú spôsobilé tento nedostatok napraviť.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES ( Ú. v. EÚ L 331, 2010, s. 48 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2924/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)