T-290/26
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62026TN0290
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202603312SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/3312
29.6.2026
Žaloba podaná 12. mája 2026 – SL/EUISS
(Vec T-290/26)
(C/2026/3312)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: SL (v zastúpení: T. Bontinck a P. Baudoux, advokáti)
Žalovaný: Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS)
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie odvolacej komisie EUISS z 27. februára 2026, ktoré bolo žalobcovi doručené 2. marca 2026,
—
v prípade potreby zrušil rozhodnutia riaditeľa EUISS z 19. júna 2025 a 20. februára 2025, ktorými sa žalobcovi oznámilo vymáhanie údajných neoprávnených súm, ako aj rozhodnutie vedúceho administratívy z 21. februára 2025,
—
uložil žalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 1 500 eur,
—
v prvom rade, ak Všeobecný súd rozhodne o zrušení sporných rozhodnutí, stanovil výšku majetkovej ujmy žalobcu na 45 034,85 eura,
—
subsidiárne, ak Všeobecný súd nerozhodne o zrušení sporných rozhodnutí, stanovil výšku majetkovej ujmy žalobcu na 81 393,31 eura,
—
uložil EUISS povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na prekročení právomocí odvolacej komisie EUISS.
Žalobca tvrdí, že žiadne ustanovenie služobného poriadku EUISS neupravuje právomoc odvolacej komisie vydávať predbežné opatrenia. Táto komisia prekračuje svoje právomoci, a to vtedy, keď nariaďuje EUISS, aby vyzvala žalobcu na predloženie pripomienok k presnému vyčísleniu súm, ktoré sa mu môžu uložiť, ako aj vtedy, keď nariaďuje EUISS, aby prijala nové rozhodnutie založené na ustanoveniach článku 2.3 služobného poriadku. Odvolacia komisia tak obmedzuje diskrečnú právomoc EUISS.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práv na obranu, práva byť vypočutý a práva na prístup ku spisu.
Žalobca tvrdí, že odvolacia komisia a EUISS porušili jeho právo byť vypočutý tým, že obmedzili jeho možnosť predložiť pripomienky výlučne na presnú výšku sporných súm, pričom nemal možnosť vyjadriť sa k iným aspektom spisu.
Zdôrazňuje, že nemal prístup k určitým častiam svojho spisu, vrátane vyšetrovacieho spisu a zápisníc z pohovorov, ktoré viedol Európsky úrad pre boj proti podvodom a ktoré slúžili na vypracovanie správy. Nemôže preto účinne uplatniť svoje právo na obhajobu.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 3 služobného poriadku a zjavne nesprávnom posúdení.
Žalobca tvrdí, že EUISS a odvolacia komisia porušili článok 2 ods. 3 služobného poriadku a dopustili sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď ho uznali za finančne zodpovedného. Ani EUISS, ani odvolacia komisia sa neopierajú o žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné určiť finančnú zodpovednosť žalobcu. EUISS totiž neuskutočnil nestranné a dôkladné správne vyšetrovanie ani nevykonal dodatočné vyšetrovacie úkony s cieľom zistiť, či žalobca mal v úmysle úmyselne porušiť služobný poriadok alebo sa dopustiť hrubej nedbanlivosti, takže by bol zodpovedný za finančnú škodu spôsobenú administratíve.
Žalobca dodáva, že nedodržanie pravidiel týkajúcich sa expatriačného príspevku nepredstavuje dostatočný dôkaz o závažnom osobnom zavinení.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správny vecí verejných a povinnosti náležitej starostlivosti.
Žalobca tvrdí, že EUISS sa dopustil služobného previnenia, keď mu uložil sumy považované za neoprávnené, hoci vždy preukazoval transparentnosť v súvislosti so svojou osobnou situáciou pred nástupom do funkcie. EUISS tiež ubezpečil žalobcu, že má nárok na tieto sumy na základe podobného predchádzajúceho prípadu. Žalobca sa preto pri výpočte svojej odmeny spoliehal na EUISS.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia.
Žalobca tvrdí, že odvolacia komisia nevysvetlila, prečo by tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho finančnej zodpovednosti nemali byť relevantné. Okrem toho sa obmedzuje na zmienku o chýbajúcom prístupe k súhrnnej tabuľke, bez toho, aby vysvetlila, prečo sa pri porušení práva byť vypočutý nezohľadňujú iné skutočnosti, ako napríklad nemožnosť prístupu k vyšetrovaciemu spisu. Nevysvetľuje ani to, prečo sa EUISS neuložila povinnosť nahradiť trovy konania.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3312/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)