III. ÚS 10/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 163/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 373/98) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 163/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je mu Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov), na účet spoločnosti PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie:

I.

V sťažnosti k tomu uvádza: „V danom prípade sa odporca domáha už vyše 15 rokov ochrany svojho práva, ktoré bolo však medzitým právoplatne prejudikované pred cca 8,5 rokmi. Súd minimálne 68 mesiacov riadne nekoná, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, po vrátení predbežnej otázky na nové konanie o tejto nekonal vôbec, 68 mesiacov ignoruje prekážku

Tým, že toto neurobil, následne (o zbytočných 5 rokov a osem mesiacov neskôr) vykonáva nadbytočné a nehospodárne znalecké dokazovanie. Uvedený postup súdu jednoznačne spôsobil prieťahy v konaní, a to v trvaní minimálne 5 rokov a 8 mesiacov, nehovoriac o tom, že účastníkom konania spôsobuje po celý tento čas zbytočné trovy konania (trovy právneho zastúpenia, trovy vyhotovovania znaleckého posudku), bez právneho dôvodu obmedzil vlastnícke právo sťažovateľa k nehnuteľnosti, ktorú nadobudol po zrušení BSM a o ktorej nebolo pochýb, že do BSM nepatrí, narušil medziľudské vzťahy sťažovateľa, keďže nehnuteľnosti, ktoré dal súd oceňovať po 15 rokoch sú vo vlastníctve tretích osôb, ktoré sa dostali do právnej neistoty.

právo, domnievam sa, že v právnom štáte nie je možné pripustiť, aby vo veci, ktorá mala byť bezodkladne ukončená z dôvodu negatívnej procesnej podmienky, prebiehalo konanie ďalšie desaťročie, pričom vznikajú vysoké škody na majetku, ako aj nemajetková ujma všetkým účastníkom konania ako aj dotknutým subjektom. Nijakým iným spôsobom, ako touto ústavnou sťažnosťou neviem dosiahnuť nápravu v konaní a zabrániť tak ďalším prieťahom v konaní, vzniknutých a naďalej hroziacich

• vykonávaním nadbytočných dôkazov, avšak minimálne dokázateľne predčasných, nakoľko nebolo konané o predbežnej otázke (znaleckých posudkov na ohodnotenie nehnuteľností) • nedostatočným označením nehnuteľností patriacich do BSM v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, čo malo za následok nesprávny znalecký posudok.“

Ústavnému súdu bolo 24. júna 2014 doručené doplnenie sťažnosti, v ktorej sa sťažovateľ vyjadril k odpovedi predsedníčky krajského súdu na jeho žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu sp. zn. Spr 1928/2014 z 24. marca 2014. Predsedníčka krajského súdu vo svojej odpovedi sp. zn. Spr 3018/14 z 21. mája 2014 považovala žiadosť sťažovateľa za neopodstatnenú. Všeobecné súdy zhodnotili obsah jeho sťažnosti a žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti ako namietanie procesného postupu súdu, preskúmanie ktorého nie je v kompetencii predsedu súdu. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení dôrazne odmieta, že by jeho sťažnosť smerovala proti tomu, že súd nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania. Vo vyjadrení uvádza, že „Moja sťažnosť smerovala proti tomu, že súd riadne nekoná, o návrhoch vôbec nerozhodol, moje návrhy ignoroval, neskúmal podmienky konania a ak aj nejaký úkon urobil, jeho činnosť je nesústredená a neefektívna o odročovaniach bez preukázateľného dôležitého právneho dôvodu a v akých časových odstupoch ani nehovoriac.“.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 17 C/163/08 (pôvodne sp. zn. 16 C 373/98) priebeh a stav konania. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Súdne konanie začalo 22. decembra 1998 doručením návrhu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na okresný súd, kde bola veci pridelená sp. zn. 16 C 373/98. O zrušení BSM za trvania manželstva právoplatne rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 25 C/156/98­10 zo 6. augusta 1998. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom č. k. 15 C 26/99­42 z 11. februára 2000. Stanovisko odporcu (sťažovateľa) k návrhu bolo súdu doručené 6. apríla 2000, prílohy k vyjadreniu 11. apríla 2000.

Okresný súd stanovil termín prvého pojednávania na 12. apríl 2000 (takmer rok a 3 mesiace po doručení návrhu na začatie konania). Pojednávanie, ktorého sa zúčastnila len právna zástupkyňa odporcu (právny zástupca navrhovateľky sa ospravedlnil pre práceneschopnosť), súd odročil na 2. jún 2000.

Pojednávanie konané 2. júna 2000 bolo odročené na 22. september 2000 pre účely zistenia stavu konania vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu sťažovateľom.

Okresný súd uznesením č. k. 16 C 373/98­101 z 21. septembra 2002 rozhodol o úprave výroku uznesenia č. k. 16 C 373/98­79 z 21. mája 2001 o vydaní predbežného opatrenia a uznesením č. k. 16 C 373/98­103 z 19. novembra 2001 rozhodol o oprave dátumu. Vec bola opätovne zaslaná krajskému súdu 20. decembra 2001. Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 5014/01­107 z 28. februára 2002 rozhodol o zmene napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 22. október 2002. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnila navrhovateľka z dôvodu vypovedania plnej moci právnemu zástupcovi. Pojednávanie za prítomnosti právnej zástupkyne odporcu bolo odročené na 5. december 2002. Aj toto pojednávanie (za prítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne) bolo odročené pre neprítomnosť navrhovateľky, ktorá sa ospravedlnila z dôvodu, že „v súčasnej dobe preberá moje zastupovanie nový právny zástupca“. Dňa 10. februára 2003 bol okresnému súdu prostredníctvom novej právnej zástupkyne navrhovateľky doručený návrh navrhovateľky na pripustenie zmeny (rozšírenia) pôvodného návrhu na určenie, že dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená účastníkmi 16. októbra 1998 je neplatná. Dňa 12. februára 2003 sa konalo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením pripustil rozšírenie návrhu navrhovateľky; pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov a ich právnych zástupcov bolo odročené na 2. apríl 2003 pre účely doplnenia dokladom z katastra nehnuteľností. Doklady zo Správy katastra Nitra boli súdu doručené 7. marca 2003. Dňa 1. apríla 2003 okresný súd zrušil termín pojednávania stanoveného na 2. apríl 2003 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Dňa 26. mája 2003 sa konalo pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov konania a ich právnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 18. august 2003 pre účely výsluchu svedkov a pripojenia súvisiacich spisov. Ďalšie nariadené termíny pojednávania (8. augusta 2003 a 22. októbra 2003) okresný súd zrušil z dôvodu čerpania dovolenky a z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Dňa 25. novembra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým zakáže navrhovateľke používať osobné motorové vozidlo.

č. k. 9 Co 28/2004 318 z 27. februára 2004 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že odporca je povinný podať žalobu o vydanie osobného motorového vozidla. Dňa 20. októbra 2004 sa konalo pojednávanie, za prítomnosti oboch účastníkov a ich právnych zástupcov, ktoré bolo odročené na 8. december 2014 pre účely predloženia písomností navrhovateľkou. Z pojednávania stanoveného na 8. december 2004 sa ospravedlnil právny zástupca navrhovateľky z dôvodu súrneho obchodného jednania. Pre neúčasť účastníkov aj ich právnych zástupcov bolo pojednávanie odročené na 9. február 2005. Z tohto pojednávania sa ospravedlnila právna zástupkyňa odporcu z dôvodu kolízie termínov pojednávaní. Pojednávanie (za prítomnosti oboch účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľky) bolo odročené na 30. marec 2005 pre účely pripojenia súvisiacich spisov a výsluchu svedkov. Pojednávanie konané 30. marca 2005 (za prítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľky bolo odročené na 4. apríl 2005 pre účely vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní konanom 4. apríla 2005 okresný súd vyhlásil rozsudok

407 z 1. augusta 2005 predchádzajúce uznesenie zrušil. Dňa 23. augusta 2005 bola vec predložená krajskému súdu. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na 20. september 2006, na ktorom odvolací súd rozsudkom č. k. 5 Co 197/2005 426 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zmenil tak, že určil, že táto je neplatná; vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na vyporiadanie BSM napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odporca 4. decembra 2006 dovolanie. Dňa 20. decembra 2006 bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý ju listom sp. zn. 3 Cdo 334/2006 z 22. januára 2007 obratom vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú z dôvodu zistených procesných nedostatkov.

konanie. Vec bola 19. augusta 2008 preradená pod nové číslo do senátu 17 C a ďalej vedená pod sp. zn. 17 C 163/08. Dňa 10. októbra 2008 okresný súd stanovil termín pojednávania na 8. december 2008. Okresnému súdu bola 4. decembra 2008 doručená žiadosť právnej zástupkyne odporcu o zrušenie pojednávania stanoveného na 8. december 2008 z dôvodu práceneschopnosti odporcu pre operáciu s oznámením, že odporca trvá na osobnej účasti na pojednávaní. Pojednávanie pre neprítomnosť účastníkov konania (právny zástupca navrhovateľky sa ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov pojednávaní) bolo odročené na 23. február 2009, podobne pre neprítomnosť účastníkov konania bolo odročené aj pojednávanie z 23. februára 2008 na 15. apríl 2009 (t. j. viac ako s jednoročným odstupom). Z dôvodu pridelenia zákonnej sudkyne na krajský súd okresný súd tento termín zrušil a nový termín bol určený na 19. júl 2010. Vo veci sa nekonalo od 23. februára 2008 do 19. júla 2010. Dňa 19. júla 2010 sa konalo pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov aj ich

Na ďalšom pojednávaní 28. januára 2011 za neprítomnosti účastníkov konania bolo odporcovi adresované upozornenie na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, resp. predvedenia na pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené na 4. apríl 2011. Dňa 8. marca 2011 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na obstaranie listinného dôkazu – kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti navrhovateľkou. Dňa 4. apríla 2011 sa konalo pojednávanie, za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktoré bolo odročené na 1. jún 2011 s tým, že „v lehote 15 dní sa odporca vyjadrí k jednotlivým položkám zo zápisnice.

Okresný súd uznesením č. k. 17 C 163/2008­560 z 1. júna 2011 zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami. Proti tomuto rozhodnutiu sa odporca odvolal. Vec bola krajskému súdu predložená 27. februára 2012. Krajský súd uznesením č. k. 25 Co 62/2012­589 z 26. marca 2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Dňa 27. júna 2012 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vyžiadanie spisov z katastra nehnuteľností a zistenie informácií o stave pôžičky zo ; tieto boli okresnému súdu predložené 25. júla 2012 a 30. júla 2012. Okresný súd uznesením č. k. 17 C 163/2008­712 zo 17. júna 2013 ustanovil znalca ako znalca z odboru stavebníctva odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností na účel vypracovania znaleckého posudku (dva roky po odročení veci z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania). Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca 10. júla 2013 odvolanie, ktoré doplnil 29. júla 2013. Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 303/2013­755 z 30. septembra 2013 odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o nariadení znaleckého dokazovania odmietol. Dňa 20. decembra 2013 sa na okresný súd dostavil znalec a prevzal súdny spis pre účely vypracovania znaleckého posudku. Dňa 7. januára 2014 bol okresnému súdu doručený opätovný návrh odporcu na vykonanie dôkazu a námietka neodstrániteľnej prekážky konania. Dňa 23. januára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh odporcu na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním. Dňa 30. januára 2014 znalec predložil znalecký posudok č. 1/2014 z 27. januára 2014. Dňa 24. februára 2014 bol okresnému súdu prostredníctvom právneho zástupcu odporcu doručený návrh na zastavenie konania o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a návrh na zamietnutie návrhu na vyporiadanie BSM. Dňa 10. marca 2014 okresný súd zaslal znalecký posudok právnym zástupom účastníkov, aby sa k nemu vyjadrili, čo odporca urobil 27. marca 2014 a navrhovateľka 7. apríla 2014, pričom okresnému súdu oznámila, že znalecký posudok nezahŕňal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. , preto je potrebné znalecké dokazovanie doplniť.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie o tejto otázke nie je právne zložité a metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch (Občiansky zákonník), ako aj v procesných (Občiansky súdny poriadok). Súdy sa tiež môžu opierať o dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov.

Ústavný súd však uznáva, že takéto spory môžu byť náročné na dokazovanie (skutková zložitosť), pričom v posudzovanom prípade súdy nielen zisťovali okruh vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a ich hodnotu ku dňu zániku manželstva, ale museli zohľadňovať aj ďalšie okolnosti vrátane posúdenia dohody o vyporiadaní BSM.

K predĺženiu konania prispelo aj to, že účastníci konania využívali na obranu svojich práv procesné prostriedky, ktoré im náš právny poriadok poskytuje. V dôsledku procesnej aktivity sťažovateľa (návrh na nariadenie predbežného opatrenia, opravné prostriedky proti procesným rozhodnutiam, ako aj meritórnym rozhodnutiam, návrh na vykonanie dôkazu a na doplnenie znaleckého dokazovania, návrh na zastavenie konania) sa musel okresný súd s týmito procesnými návrhmi kvalifikovane vysporiadať, čo tiež malo vplyv na dĺžku napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).

Ústavný súd však po posúdení správania sa sťažovateľa konštatuje, že celkovo jeho správanie nebolo takého charakteru, aby podstatnou mierou prispelo k predĺženiu posudzovaného konania. Nedostatočnú súčinnosť však zohľadnil pri stanovení primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd konštatuje neefektívny a nesústredený postup okresného súdu aj pri ďalších činnostiach, napr. pri predkladaní spisu s opravným prostriedkom, keď kvôli procesným chybám bol spis 31. júla 2001 vrátený z krajského súdu a 22. januára 2007 z najvyššieho súdu. Nesústredene postupoval okresný súd aj pri vykonávaní znaleckého dokazovania, keď od prerušenia konania z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania (1. júna 2011) do vydania uznesenia o stanovení znalca (17. júna 2013) uplynuli dva roky. Pritom znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľností patriacich do BSM v konaní o vyporiadanie BSM bolo nariadené až viac ako po 14 rokoch od začatia konania. V priebehu konania zároveň okresný súd 20. októbra 2014 (po takmer deviatich mesiacoch od predloženia znaleckého posudku) zistil, že je potrebné znalecké dokazovanie doplniť. To znamená, že konanie sa v čase podania sťažnosti na ústavný súd ešte stále nachádzalo vo fáze znaleckého dokazovania. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).

K predĺženiu konania došlo aj v dôsledku nekonania na strane okresného súdu. V postupe okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti, konkrétne od 22. decembra 1998 do 12. apríla 2000, v období od 26. mája 2003 do 7. januára 2004 (okresný súd nekonal pre práceneschopnosť sudkyne a čerpanie dovolenky), od februára 2004 do 20. októbra 2004, od 23. februára 2009 do 19. júla 2010, od 27. júna 2012 do 17. júna 2013, od 30. januára 2014 do 20. októbra 2014, ktoré ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v namietanom konaní.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ výšku požadovanej sumy odôvodnil skutočnosťou, že „po vyše 15 rokoch bránenia sa, proti nezákonným rozhodnutiam v tejto veci, som stratil dôveru k všeobecnému súdnictvu, reprezentovanému Okresným súdom Nitra a s ohľadom na doterajší priebeh konania už nemôžem predpokladať, že okresný súd odstráni stav právnej neistoty mojej, ako aj osôb, ktoré sa na mňa z hrôzou obrátili po tom, ako sa dozvedeli, že sa znova koná o majetku, z ktorým už viac ako 10 rokov disponujú na základe právoplatného nadobudnutia.“

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov v sume 1269,14 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 625,73 € za jeden úkon právnej služby a režijný paušál 2 x 8,04 € v zmysle § 10 ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Keďže je právny zástupca sťažovateľa platiteľom dane z pridanej hodnoty, bola požadovaná odmena zvýšená na 1 522, 97 €.