III. ÚS 104/2012
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Ján Auxt
- IČS
- 791/2012
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 104/2012-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaniach vedených pod spisovými značkami uvedenými v prílohe k tomuto uzneseniu a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 791/2012 až sp. zn. Rvp 1309/2012 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 791/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „ dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia.
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu návrhy na vydanie platobného rozkazu podané prostredníctvom elektronických prostriedkov. Spolu s návrhmi na vydanie platobného rozkazu sťažovateľka okresnému súdu doručila aj podanie označené ako „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala o svojich podaniach, ich spôsobe vyhotovenia, t. j. forme a obsahu dátového nosiča.
Okresný súd mal reagovať na sťažovateľkou podané návrhy oznámením, že „podanie elektronických dokumentov... nebolo urobené v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 O. s. p. a preto... bolo vrátené“. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na prijatí svojho podania naďalej trvala, pretože toto malo byť urobené v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Okresný súd na túto argumentáciu podľa sťažovateľky nereagoval pozitívne, preto sa sťažovateľka vo veci neprijatia svojho podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom okresným súdom obrátila na ústavný súd so sťažnosťou, v ktorej namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd o tejto jej predchádzajúcej sťažnosti proti postupu okresného súdu rozhodol nálezom vydaným pod č. k. I. ÚS 288/08-107 z 27. novembra 2008 tak, že vyslovil porušenie sťažovateľkou označených práv.
S ohľadom na to, že ústavný súd podľa názoru sťažovateľky v náleze vydanom pod č. k. I. ÚS 288/08-107 z 27. novembra 2008 nerozhodol primerane o finančnom zadosťučinení, v záujme ochrany svojich práv sťažovateľka iniciovala konanie o individuálnej sťažnosti pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Sťažovateľka uvádza, že po skončení konania na ústavnom súde poskytla ESĽP práve ten DVD nosič, ktorý jej vrátil okresný súd a okrem iného obsahoval aj predmetnú žalobu a jej prílohy.
Napriek faktu, že okresný súd nedisponoval dátovým nosičom obsahujúcim elektronicky podpísané návrhy na vydanie platobného rozkazu spolu s ich prílohami (listinnými dôkazmi), začal o týchto návrhoch konať vo veci samej, jednotlivým návrhom pridelil spisové značky, a „to na základe registrácie fiktívnej (reálne neexistujúcej žaloby, ktorú sťažovateľ nikdy neformuloval a nepodpísal... Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhotovil sám bez akejkoľvek ingerencie a vedomosti sťažovateľa návrh na začatie občianskeho súdneho konania, resp. zahájil konanie len na základe pokynu predsedníčky súdu (nie na návrh sťažovateľa). Fiktívny návrh súd registroval bez obsiahnutia náležitostí uvedených v ust. § 42 ods. 3 a §79 ods. 1 OSP. Okresný súd Liptovský Mikuláš došiel v imaginárnom postupe tak ďaleko, že vyzval uznesením sťažovateľa, aby opravil a doplniť fiktívny vykonštruovaný návrh a to - samozrejme - o náležitosti, ktoré súd sám nebol schopný vo fikcii dotvoriť... Následne okresný súd konanie... zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.“.
Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd ju vystavil reálnemu a aktuálne hroziacemu riziku zmarenia výkonu majetkového práva, pretože „uplatňujúc zákonný postup mohlo dôjsť k odmietnutiu návrhu pre jeho nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť. Okresný súd však vystavil spoločnosť reálnemu a aktuálne hroziacemu riziku zmarenia výkonu majetkového práva, pretože žalovanému vytvoril nezákonným postupom priestor na nenáležitú obranu založenú na insuficiencii dôkazných prostriedkov a na námietke premlčania. Upozorňujeme, že konanie vedené na základe fiktívnej a vykonštruovanej žaloby bolo zastavené a preto opätovne podaná žaloba bude zasadená do úplne iného časového rámca umožňujúceho použitie námietky premlčania.“.
Uvedeným postupom okresného súdu došlo podľa sťažovateľky k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. l ústavy, ako aj práv podľa čl. 1 dodatkového protokolu a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľka nadväzne na to poukazuje na znenie viacerých článkov ústavy a dohovoru, ako aj na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce úkony účastníka konania, najmä podanie návrhu na začatie konania a jeho náležitosti, ako aj na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa k čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.
Postupom okresného súdu v predmetných konaniach mali byť obmedzené vlastnícke práva sťažovateľky, došlo k degradácii jej majetkových práv „do tej miery, že viac nie sú reálne vymáhateľné a stali sa len právami fiktívnymi“, a v spojení s plynutím času je sťažovateľka vystavená „enormnému riziku, ktoré spočíva v zániku dôkazov, zániku pôvodne žalovaných subjektov, strate kontaktu so žalovanými subjektmi, strate bonity pohľadávok“.
Vo vzťahu k dodržaniu zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka uvádza, že namietaný postup okresného súdu považuje za „iný zásah“, o ktorom sa dozvedela až pri nahliadnutí do súdnych spisov 10. novembra 2011, «kedy po prvý krát mal možnosť zhliadnuť „vykonštuovanú“ žalobu..., preto je lehota na podanie individuálnej sťažnosti zachovaná». Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu počíta od 10. novembra 2011, a preto ju považuje za zachovanú.
Sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu boli postupom okresného súdu v predmetných veciach porušené, okresnému súdu prikázal, aby obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky a priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 250 € v každej z uvedených vecí, ako aj náhradu trov predmetných konaní.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka v sťažnostiach namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorým malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutých konaniach (bližšie špecifikovaných v prílohe tohto rozhodnutia).
K porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že - aj keď okresný súd nedisponoval dátovým nosičom obsahujúcim návrhy na vydanie platobného rozkazu podpísané zaručeným elektronickým podpisom spolu s ich prílohami (listinnými dôkazmi), začal o týchto návrhoch konať vo veci samej svojvoľne „v rozpore s vôľou sťažovateľa“, zaevidoval ich na základe pokynu predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 312/2009 zo 16. februára 2009 o zapísaní týchto návrhov do registra Ro, hoci občianske súdne konanie sa začína výlučne na návrh (nie na pokyn predsedu súdu), a - okresný súd predmetné konania zastavil z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov, pričom ďalšie uplatnenie pohľadávok sťažovateľky pred okresným súdom je poznačené rizikom vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaných, a preto sa jej pohľadávky stali reálne nevymožiteľnými, resp. fiktívnymi.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah predložených sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 791/2012 až sp. zn. Rvp 1309/2012, v zásade rovnakú právnu argumentáciu a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K dôvodom odmietnutia sťažností ústavným súdom
2.1 Z ustanovenia čl. 127 ods. 2 ústavy vyplýva, že fyzické a právnické osoby môžu namietať v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušenie svojich práv, ku ktorému môže dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
K porušeniu sťažovateľkiných práv malo dôjsť v dôsledku tzv. iného zásahu. Z priebehu konania opísaného v sťažnosti vyplýva, že dôsledkom ňou tvrdeného „iného zásahu“, ktorým mal okresný súd porušiť jej v sťažnosti označené práva, bolo zastavenie predmetných konaní uzneseniami okresného súdu z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, t. j. nesplnenia jednej z procesných podmienok konania.
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pokiaľ je však výsledkom procesného postupu všeobecného súdu prvého stupňa uznesenie, proti ktorému je prípustné odvolanie a s ktorého závermi niektorý z účastníkov konania nesúhlasí, má každý z nich možnosť podať proti takémuto uzneseniu odvolanie podľa § 201 OSP.
Sťažovateľka však napriek vydaniu uznesenia o zastavení konania procesný postup okresného súdu nenapadla odvolaním, ktoré je v danom prípade potrebné jednoznačne považovať za účinný prostriedok nápravy. Inými slovami, sťažovateľka sa v konaní pred okresným súdom mala možnosť brániť proti ňou označenému „inému zásahu“ okresného súdu do jej práv realizovaním svojich procesných práv (predložením svojej argumentácie okresnému súdu), a to v čase po vydaní a doručení uznesení o zastavení konaní prostredníctvom využitia oprávnenia podať proti uzneseniu odvolanie. Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k napadnutému postupu, resp. inému zásahu okresného súdu daná právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti.
2.2 V záujme preukázania včasnosti podania sťažností ústavnému súdu sťažovateľka uviedla, že začiatok plynutia lehoty na ich podanie odvodila odo dňa jej nahliadnutia do spisov okresného súdu v predmetných veciach, ktoré malo byť vykonané 10. novembra 2011. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že o prvotných úkonoch okresného súdu realizovaných v predmetných veciach sa sťažovateľka dozvedela nielen z doručenia výziev okresného súdu, ale i z doručenia uznesení okresného súdu, vrátane uznesenia o zastavení konaní.
V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno podať sťažnosť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
Podľa zistenia ústavného súdu sa všetky sťažovateľkou napadnuté konania pred okresným súdom právoplatne skončili 18. júla 2009.
Sťažnosti sťažovateľky však boli ústavnému súdu doručené 4. januára 2012.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa ústavnej ochrany svojich v sťažnostiach označených práv domáha až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd považuje jej sťažnosti za podané oneskorene.
2.3 Okrem už uvedených dôvodov, ktoré sú dostačujúce na odmietnutie podaných sťažností, ústavný súd dospel aj k záveru o ich zjavnej neopodstatnenosti.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že nálezom vydaným pod č. k. I. ÚS 288/08-107 z 27. novembra 2008 rozhodol o porušení sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ktorým neprijal jej podania z 24. júna 2006 urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, okresnému súdu prikázal vo veci konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.
Ústavný súd následne uznesením sp. zn. I. ÚS 82/09 z 12. marca 2009 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol sťažnosti sťažovateľky, ktorými sa domáhala ochrany svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu okresného súdu v konaniach o jej návrhoch z 24. júla 2006.
Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach, ktoré sú predmetom rozhodovania v tejto veci, namieta porušenie svojich práv v identických konaniach vedených o jej návrhoch z 24. júla 2006 podaných okresnému súdu pôvodne v elektronickej forme.
Z obsahu sťažností vyplýva, že okresný súd po právoplatnosti nálezu ústavného súdu začal o podaniach sťažovateľky z 24. júla 2006 konať, avšak následne v konaniach o nich nemohol pokračovať pre obsahové nedostatky návrhov, na ktorých doplnenie sťažovateľku vyzval uznesením. Rovnako nemohol okresný súd vo veciach konať ani pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, čo je považované za procesný nedostatok podmienok konania. Následne okresný súd konania o žalobách sťažovateľky zastavil pre nezaplatenie súdnych poplatkov.
Z argumentácie sťažovateľky vyplýva, že okresný súd začal podľa jej názoru v predmetných veciach konať svojvoľne, v rozpore s jej vôľou. Z už uvedených skutočností však vyplýva, že to bola práve sťažovateľka, ktorá sa na ústavnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 288/08 domáhala uloženia povinnosti okresnému súdu v predmetných veciach konať. Následne sa opätovne na ústavnom súde domáhala v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 82/09 toho, aby okresný súd v predmetných veciach konal bez zbytočných prieťahov. Tvrdenie o konaní okresného súdu v rozpore so sťažovateľkinou vôľou je teda v zjavnom rozpore s obsahom a zmyslom jej prechádzajúcich sťažností doručených ústavného súdu. V okolnostiach prípadu je obzvlášť významná tiež skutočnosť, že okresný súd bol viazaný príkazom ústavného súdu vyplývajúcim z výroku nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 288/08-107 z 27. novembra 2008, aby vo veci konal. Z právneho názoru formulovaného v odôvodnení nálezu ústavného súdu vyplývala povinnosť okresného súdu „opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“.
Znenie § 101 ods. 2 OSP ustanovuje okresnému súdu povinnosť pokračovať v konaní, ktoré začalo na základe návrhu účastníka konania, a v § 103 OSP ustanovuje okresnému súdu ako povinnosť skúmať splnenie podmienok, za ktorých môže konať vo veci.
Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku taktiež vyplýva, že oprávnenia na dispozíciu s konaním, ako aj na dispozíciu so samotným predmetom konania sú v rukách sťažovateľky. Tá mala v priebehu konania v súlade s dispozičnou zásadou možnosť predkladať všeobecnému súdu svoje návrhy, doplnenia a dôkazy vrátane tých, ktoré sa týkajú splnenia, resp. nesplnenia procesných podmienok konania, a pod. Pokiaľ bolo v rozpore s vôľou sťažovateľky, aby okresný súd o návrhoch sťažovateľky z 24. júla 2006 podaných na DVD nosiči konal, po doručení nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 288/08-107 z 27. novembra 2008, ktorým bolo okresnému súdu v súlade s jej sťažnostným návrhom prikázané konať, prípadne po doručení uznesenia okresného súdu na odstránenie vád návrhu, mala možnosť vziať návrh na začatie konania späť.
Sťažovateľka ďalej argumentuje tým, že okresný súd začal konať bez toho, aby disponoval originálmi podaných návrhov z 24. júla 2006, ktoré sa nachádzali mimo jej dispozičnej sféry, keďže ich ona sama predložila ako dôkazy v rámci konaní prebiehajúcich pred ESĽP. Z tejto argumentácie však zároveň vyplýva, že sťažovateľka potvrdila, že okresný súd konal o návrhoch, ktoré mu sama doručila. Navyše, sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že okresný súd vykonal úkon na doplnenie obsahových náležitostí sťažovateľkou doručených návrhov (vydal uznesenie na odstránenie vád návrhov o náležitosti vyžadované príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku). Relevantná je tiež skutočnosť, že konanie nebolo okresným súdom skončené rozhodnutím, ktorým by boli podania sťažovateľky odmietnuté pre nedoplnenie týchto náležitostí, ale rozhodnutím o zastavení konania pre nezaplatenie súdnych poplatkov, ktorých zaplatenie je procesnou podmienkou konania, s nesplnením ktorej sa viaže následok zastavenia konania.
Ústavný súd považuje sťažovateľkou tvrdenú skutočnosť, že DVD nosič obsahujúci jej podania z 24. júla 2006 v elektronickej forme nemohla predložiť okresnému súdu z dôvodu, že tento nosič bol pripojený k podaniu sťažovateľky doručenému ESĽP, za právne irelevantnú, pretože s posúdením otázky odstránenia alebo neodstránenia nedostatku podmienky konania, pre ktorý boli konania okresného súdu zastavené (t. j. nezaplatenie súdneho poplatku), nemajú údaje o obsahových náležitostiach návrhov zapísané na DVD nosiči vecnú súvislosť. Z tohto pohľadu nie je pre rozhodnutie o sťažovateľkinej sťažnosti určujúce ani to, akým spôsobom získal okresný súd podklady potrebné na konanie v predmetných veciach, resp. na zapísanie návrhov sťažovateľky do registra Ro okresného súdu, t. j. či ich získal v rámci poskytnutia súčinnosti s inými štátnymi orgánmi alebo prostredníctvom rekonštrukcie spisov vykonaných okresným súdom na základe kópii dokumentov, resp. dátových súborov, ktoré mal sám k dispozícii v súvislosti s postupom predchádzajúcim zapísaniu návrhov do súdneho registra, pri ktorom okresný súd sťažovateľke vrátil DVD nosič spolu s listom z 5. apríla 2006.
Vzhľadom na zistené okolnosti prípadu a obsah argumentácie sťažovateľky preto postup okresného súdu nesignalizuje reálnu možnosť, že k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skutočne došlo.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu z argumentácie sťažovateľky vyplýva, že „postupom všeobecného súdu došlo k degradácii majetkových práv sťažovateľa do tej miery, že viac nie sú reálne vymáhateľné a stali sa len právami fiktívnymi“, resp. že „po zastavení konania pominuli hmotnoprávne a procesnoprávne účinky prerušenia plynutia premlčacej doby, ktoré by inak trvali tak, ako boli založené elektronickým podaním sťažovateľa“.
Inými slovami, sťažovateľka vyvodzuje porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu priamo z procesného postupu okresného súdu, vo vzťahu ku ktorému však ústavným súdom nebolo zistené porušenie ústavnoprocesných princípov obsiahnutých v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V súvislosti s namietaným porušením označených práv ústavný súd s prihliadnutím na ostatné dôvody vedúce k odmietnutiu predmetných sťažností len pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, I. ÚS 150/09), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj práva vyplývajúce z čl. 20 ústavy, resp. z čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil uvedené ústavnoprocesné princípy. O prípadnom porušení týchto základných práv by bolo možné uvažovať v zásade len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.
ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.
Ústavný súd dospel z okolností prípadu k záveru, že možnosť uplatnenia nároku sťažovateľky v rámci premlčacej lehoty (t. z. bez rizika vznesenia námietky premlčania žalovanými) nebola v danom prípade obmedzená v dôsledku postupu okresného súdu v týchto konaniach, ale k jej obmedzeniu došlo v dôsledku toho, že sťažovateľka neuniesla svoju procesnú zodpovednosť za odstránenie nedostatkov procesných podmienok, keď si nesplnila svoju poplatkovú povinnosť. Vzhľadom na uvedené sa argumentácia sťažovateľky o porušení ňou označených práv javí ako zjavne neopodstatnená.
Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní, tak ako to vyplýva z druhého výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2012
Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 104/2012
1 Rvp 791/2012 1 Ro/ 434 /2009 2 Rvp 792/2012 1 Ro/ 216 /2009 3 Rvp 793/2012 1 Ro/ 215 /2009 4 Rvp 794/2012 1 Ro/ 232 /2009 5 Rvp 795/2012 1 Ro/ 230 /2009 6 Rvp 796/2012 1 Ro/ 229 /2009 7 Rvp 797/2012 1 Ro/ 228 /2009 8 Rvp 798/2012 1 Ro/ 227 /2009 9 Rvp 799/2012 1 Ro/ 225 /2009 10 Rvp 800/2012 1 Ro/ 224 /2009 11 Rvp 801/2012 1 Ro/ 223 /2009 12 Rvp 802/2012 1 Ro/ 222 /2009 13 Rvp 803/2012 1 Ro/ 221 /2009 14 Rvp 804/2012 1 Ro/ 220 /2009 15 Rvp 805/2012 1 Ro/ 213 /2009 16 Rvp 806/2012 1 Ro/ 211 /2009 17 Rvp 807/2012 1 Ro/ 210 /2009 18 Rvp 808/2012 1 Ro/ 209 /2009 19 Rvp 809/2012 1 Ro/ 208 /2009 20 Rvp 810/2012 1 Ro/ 207 /2009 21 Rvp 811/2012 1 Ro/ 206 /2009 22 Rvp 812/2012 1 Ro/ 204 /2009 23 Rvp 813/2012 1 Ro/ 203 /2009 24 Rvp 814/2012 1 Ro/ 167 /2009 25 Rvp 815/2012 1 Ro/ 564 /2009 26 Rvp 816/2012 1 Ro/ 563 /2009 27 Rvp 817/2012 1 Ro/ 562 /2009 28 Rvp 818/2012 1 Ro/ 561 /2009 29 Rvp 819/2012 1 Ro/ 560 /2009 30 Rvp 820/2012 1 Ro/ 559 /2009 31 Rvp 821/2012 1 Ro/ 599 /2009 32 Rvp 822/2012 1 Ro/ 598 /2009 33 Rvp 823/2012 1 Ro/ 596 /2009 34 Rvp 824/2012 1 Ro/ 595 /2009 35 Rvp 825/2012 1 Ro/ 583 /2009 36 Rvp 826/2012 1 Ro/ 582 /2009 37 Rvp 827/2012 1 Ro/ 581 /2009 38 Rvp 828/2012 1 Ro/ 580 /2009 39 Rvp 829/2012 1 Ro/ 579 /2009 40 Rvp 830/2012 1 Ro/ 578 /2009 41 Rvp 831/2012 1 Ro/ 577 /2009 42 Rvp 832/2012 1 Ro/ 576 /2009 43 Rvp 833/2012 1 Ro/ 575 /2009 44 Rvp 834/2012 1 Ro/ 574 /2009 45 Rvp 835/2012 1 Ro/ 380 /2009
46 Rvp 836/2012 1 Ro/ 379 /2009 47 Rvp 837/2012 1 Ro/ 377 /2009 48 Rvp 838/2012 1 Ro/ 376 /2009 49 Rvp 839/2012 1 Ro/ 375 /2009 50 Rvp 840/2012 1 Ro/ 374 /2009 51 Rvp 841/2012 1 Ro/ 373 /2009 52 Rvp 842/2012 1 Ro/ 372 /2009 53 Rvp 843/2012 1 Ro/ 347 /2009 54 Rvp 844/2012 1 Ro/ 346 /2009 55 Rvp 845/2012 1 Ro/ 359 /2009 56 Rvp 846/2012 1 Ro/ 358 /2009 57 Rvp 847/2012 1 Ro/ 356 /2009 58 Rvp 848/2012 1 Ro/ 355 /2009 59 Rvp 849/2012 1 Ro/ 354 /2009 60 Rvp 850/2012 1 Ro/ 353 /2009 61 Rvp 851/2012 1 Ro/ 450 /2009 62 Rvp 852/2012 1 Ro/ 352 /2009 63 Rvp 853/2012 1 Ro/ 351 /2009 64 Rvp 854/2012 1 Ro/ 349 /2009 65 Rvp 855/2012 1 Ro/ 348 /2009 66 Rvp 856/2012 1 Ro/ 370 /2009 67 Rvp 857/2012 1 Ro/ 369 /2009 68 Rvp 858/2012 1 Ro/ 368 /2009 69 Rvp 859/2012 1 Ro/ 367 /2009 70 Rvp 860/2012 1 Ro/ 366 /2009 71 Rvp 861/2012 1 Ro/ 365 /2009 72 Rvp 862/2012 1 Ro/ 363 /2009 73 Rvp 863/2012 1 Ro/ 362 /2009 74 Rvp 864/2012 1 Ro/ 361 /2009 75 Rvp 865/2012 1 Ro/ 360 /2009 76 Rvp 866/2012 1 Ro/ 344 /2009 77 Rvp 867/2012 1 Ro/ 342 /2009 78 Rvp 868/2012 1 Ro/ 341 /2009 79 Rvp 869/2012 1 Ro/ 340 /2009 80 Rvp 870/2012 1 Ro/ 327 /2009 81 Rvp 871/2012 1 Ro/ 273 /2009 82 Rvp 872/2012 1 Ro/ 272 /2009 83 Rvp 873/2012 1 Ro/ 271 /2009 84 Rvp 874/2012 1 Ro/ 269 /2009 85 Rvp 875/2012 1 Ro/ 268 /2009 86 Rvp 876/2012 1 Ro/ 339 /2009 87 Rvp 877/2012 1 Ro/ 338 /2009 88 Rvp 878/2012 1 Ro/ 337 /2009 89 Rvp 879/2012 1 Ro/ 335 /2009 90 Rvp 880/2012 1 Ro/ 334 /2009 91 Rvp 881/2012 1 Ro/ 333 /2009 92 Rvp 882/2012 1 Ro/ 332 /2009 93 Rvp 883/2012 1 Ro/ 331 /2009 94 Rvp 884/2012 1 Ro/ 330 /2009 95 Rvp 885/2012 1 Ro/ 328 /2009
96 Rvp 886/2012 1 Ro/ 326 /2009 97 Rvp 887/2012 1 Ro/ 325 /2009 98 Rvp 888/2012 1 Ro/ 324 /2009 99 Rvp 889/2012 1 Ro/ 323 /2009 100 Rvp 890/2012 1 Ro/ 321 /2009 101 Rvp 891/2012 1 Ro/ 320 /2009 102 Rvp 892/2012 1 Ro/ 319 /2009 103 Rvp 893/2012 1 Ro/ 318 /2009 104 Rvp 894/2012 1 Ro/ 317 /2009 105 Rvp 895/2012 1 Ro/ 275 /2009 106 Rvp 896/2012 1 Ro/ 288 /2009 107 Rvp 897/2012 1 Ro/ 286 /2009 108 Rvp 898/2012 1 Ro/ 285 /2009 109 Rvp 899/2012 1 Ro/ 284 /2009 110 Rvp 900/2012 1 Ro/ 283 /2009 111 Rvp 901/2012 1 Ro/ 282 /2009 112 Rvp 902/2012 1 Ro/ 281 /2009 113 Rvp 903/2012 1 Ro/ 279 /2009 114 Rvp 904/2012 1 Ro/ 278 /2009 115 Rvp 905/2012 1 Ro/ 276 /2009 116 Rvp 906/2012 1 Ro/ 316 /2009 117 Rvp 907/2012 1 Ro/ 314 /2009 118 Rvp 908/2012 1 Ro/ 313 /2009 119 Rvp 909/2012 1 Ro/ 312 /2009 120 Rvp 910/2012 1 Ro/ 311 /2009 121 Rvp 911/2012 1 Ro/ 293 /2009 122 Rvp 912/2012 1 Ro/ 292 /2009 123 Rvp 913/2012 1 Ro/ 291 /2009 124 Rvp 914/2012 1 Ro/ 290 /2009 125 Rvp 915/2012 1 Ro/ 289 /2009 126 Rvp 916/2012 1 Ro/ 473 /2009 127 Rvp 917/2012 1 Ro/ 449 /2009 128 Rvp 918/2012 1 Ro/ 447 /2009 129 Rvp 919/2012 1 Ro/ 446 /2009 130 Rvp 920/2012 1 Ro/ 445 /2009 131 Rvp 921/2012 1 Ro/ 444 /2009 132 Rvp 922/2012 1 Ro/ 443 /2009 133 Rvp 923/2012 1 Ro/ 442 /2009 134 Rvp 924/2012 1 Ro/ 440 /2009 135 Rvp 925/2012 1 Ro/ 439 /2009 136 Rvp 926/2012 1 Ro/ 501 /2009 137 Rvp 927/2012 1 Ro/ 500 /2009 138 Rvp 928/2012 1 Ro/ 499 /2009 139 Rvp 929/2012 1 Ro/ 498 /2009 140 Rvp 930/2012 1 Ro/ 497 /2009 141 Rvp 931/2012 1 Ro/ 495 /2009 142 Rvp 932/2012 1 Ro/ 494 /2009 143 Rvp 933/2012 1 Ro/ 493 /2009 144 Rvp 934/2012 1 Ro/ 492 /2009 145 Rvp 935/2012 1 Ro/ 491 /2009
146 Rvp 936/2012 1 Ro/ 490 /2009 147 Rvp 937/2012 1 Ro/ 488 /2009 148 Rvp 938/2012 1 Ro/ 487 /2009 149 Rvp 939/2012 1 Ro/ 486 /2009 150 Rvp 940/2012 1 Ro/ 485 /2009 151 Rvp 941/2012 1 Ro/ 484 /2009 152 Rvp 942/2012 1 Ro/ 483 /2009 153 Rvp 943/2012 1 Ro/ 481 /2009 154 Rvp 944/2012 1 Ro/ 480 /2009 155 Rvp 945/2012 1 Ro/ 479 /2009 156 Rvp 946/2012 1 Ro/ 532 /2009 157 Rvp 947/2012 1 Ro/ 531 /2009 158 Rvp 948/2012 1 Ro/ 530 /2009 159 Rvp 949/2012 1 Ro/ 529 /2009 160 Rvp 950/2012 1 Ro/ 528 /2009 161 Rvp 951/2012 1 Ro/ 526 /2009 162 Rvp 952/2012 1 Ro/ 524 /2009 163 Rvp 953/2012 1 Ro/ 521 /2009 164 Rvp 954/2012 1 Ro/ 520 /2009 165 Rvp 955/2012 1 Ro/ 519 /2009 166 Rvp 956/2012 1 Ro/ 518 /2009 167 Rvp 957/2012 1 Ro/ 516 /2009 168 Rvp 958/2012 1 Ro/ 515 /2009 169 Rvp 959/2012 1 Ro/ 514 /2009 170 Rvp 960/2012 1 Ro/ 513 /2009 171 Rvp 961/2012 1 Ro/ 512 /2009 172 Rvp 962/2012 1 Ro/ 511 /2009 173 Rvp 963/2012 1 Ro/ 509 /2009 174 Rvp 964/2012 1 Ro/ 508 /2009 175 Rvp 965/2012 1 Ro/ 507 /2009 176 Rvp 966/2012 1 Ro/ 149 /2009 177 Rvp 967/2012 1 Ro/ 148 /2009 178 Rvp 968/2012 1 Ro/ 147 /2009 179 Rvp 969/2012 1 Ro/ 146 /2009 180 Rvp 970/2012 1 Ro/ 145 /2009 181 Rvp 971/2012 1 Ro/ 144 /2009 182 Rvp 972/2012 1 Ro/ 143 /2009 183 Rvp 973/2012 1 Ro/ 142 /2009 184 Rvp 974/2012 1 Ro/ 101 /2009 185 Rvp 975/2012 1 Ro/ 99 /2009 186 Rvp 976/2012 1 Ro/ 97 /2009 187 Rvp 977/2012 1 Ro/ 96 /2009 188 Rvp 978/2012 1 Ro/ 95 /2009 189 Rvp 979/2012 1 Ro/ 94 /2009 190 Rvp 980/2012 1 Ro/ 93 /2009 191 Rvp 981/2012 1 Ro/ 91 /2009 192 Rvp 982/2012 1 Ro/ 90 /2009 193 Rvp 983/2012 1 Ro/ 89 /2009 194 Rvp 984/2012 1 Ro/ 88 /2009 195 Rvp 985/2012 1 Ro/ 87 /2009
196 Rvp 986/2012 1 Ro/ 86 /2009 197 Rvp 987/2012 1 Ro/ 84 /2009 198 Rvp 988/2012 1 Ro/ 83 /2009 199 Rvp 989/2012 1 Ro/ 82 /2009 200 Rvp 990/2012 1 Ro/ 81 /2009 201 Rvp 991/2012 1 Ro/ 80 /2009 202 Rvp 992/2012 1 Ro/ 79 /2009 203 Rvp 993/2012 1 Ro/ 78 /2009 204 Rvp 994/2012 1 Ro/ 77 /2009 205 Rvp 995/2012 1 Ro/ 76 /2009 206 Rvp 996/2012 1 Ro/ 166 /2009 207 Rvp 997/2012 1 Ro/ 165 /2009 208 Rvp 998/2012 1 Ro/ 164 /2009 209 Rvp 999/2012 1 Ro/ 74 /2009 210 Rvp 1000/2012 1 Ro/ 73 /2009 211 Rvp 1001/2012 1 Ro/ 72 /2009 212 Rvp 1002/2012 1 Ro/ 71 /2009 213 Rvp 1003/2012 1 Ro/ 70 /2009 214 Rvp 1004/2012 1 Ro/ 69 /2009 215 Rvp 1005/2012 1 Ro/ 67 /2009 216 Rvp 1006/2012 1 Ro/ 182 /2009 217 Rvp 1007/2012 1 Ro/ 181 /2009 218 Rvp 1008/2012 1 Ro/ 180 /2009 219 Rvp 1009/2012 1 Ro/ 179 /2009 220 Rvp 1010/2012 1 Ro/ 178 /2009 221 Rvp 1011/2012 1 Ro/ 176 /2009 222 Rvp 1012/2012 1 Ro/ 175 /2009 223 Rvp 1013/2012 1 Ro/ 174 /2009 224 Rvp 1014/2012 1 Ro/ 173 /2009 225 Rvp 1015/2012 1 Ro/ 172 /2009 226 Rvp 1016/2012 1 Ro/ 193 /2009 227 Rvp 1017/2012 1 Ro/ 192 /2009 228 Rvp 1018/2012 1 Ro/ 190 /2009 229 Rvp 1019/2012 1 Ro/ 189 /2009 230 Rvp 1020/2012 1 Ro/ 188 /2009 231 Rvp 1021/2012 1 Ro/ 187 /2009 232 Rvp 1022/2012 1 Ro/ 186 /2009 233 Rvp 1023/2012 1 Ro/ 185 /2009 234 Rvp 1024/2012 1 Ro/ 183 /2009 235 Rvp 1025/2012 1 Ro/ 171 /2009 236 Rvp 1026/2012 1 Ro/ 573 /2009 237 Rvp 1027/2012 1 Ro/ 533 /2009 238 Rvp 1028/2012 1 Ro/ 506 /2009 239 Rvp 1029/2012 1 Ro/ 505 /2009 240 Rvp 1030/2012 1 Ro/ 504 /2009 241 Rvp 1031/2012 1 Ro/ 502 /2009 242 Rvp 1032/2012 1 Ro/ 478 /2009 243 Rvp 1033/2012 1 Ro/ 477 /2009 244 Rvp 1034/2012 1 Ro/ 476 /2009 245 Rvp 1035/2012 1 Ro/ 474 /2009
246 Rvp 1036/2012 1 Ro/ 184 /2009 247 Rvp 1037/2012 1 Ro/ 231 /2009 248 Rvp 1038/2012 1 Ro/ 218 /2009 249 Rvp 1039/2012 1 Ro/ 217 /2009 250 Rvp 1040/2012 1 Ro/ 571 /2009 251 Rvp 1041/2012 1 Ro/ 570 /2009 252 Rvp 1042/2012 1 Ro/ 568 /2009 253 Rvp 1043/2012 1 Ro/ 567 /2009 254 Rvp 1044/2012 1 Ro/ 566 /2009 255 Rvp 1045/2012 1 Ro/ 565 /2009 256 Rvp 1046/2012 1 Ro/ 264 /2009 257 Rvp 1047/2012 1 Ro/ 263 /2009 258 Rvp 1048/2012 1 Ro/ 262 /2009 259 Rvp 1049/2012 1 Ro/ 261 /2009 260 Rvp 1050/2012 1 Ro/ 259 /2009 261 Rvp 1051/2012 1 Ro/ 258 /2009 262 Rvp 1052/2012 1 Ro/ 257 /2009 263 Rvp 1053/2012 1 Ro/ 256 /2009 264 Rvp 1054/2012 1 Ro/ 255 /2009 265 Rvp 1055/2012 1 Ro/ 254 /2009 266 Rvp 1056/2012 1 Ro/ 572 /2009 267 Rvp 1057/2012 1 Ro/ 100 /2009 268 Rvp 1058/2012 1 Ro/ 75 /2009 269 Rvp 1059/2012 1 Ro/ 150 /2009 270 Rvp 1060/2012 1 Ro/ 92 /2009 271 Rvp 1061/2012 1 Ro/ 68 /2009 272 Rvp 1062/2012 1 Ro/ 85 /2009 273 Rvp 1063/2012 1 Ro/ 125 /2009 274 Rvp 1064/2012 1 Ro/ 126 /2009 275 Rvp 1065/2012 1 Ro/ 127 /2009 276 Rvp 1066/2012 1 Ro/ 129 /2009 277 Rvp 1067/2012 1 Ro/ 130 /2009 278 Rvp 1068/2012 1 Ro/ 118 /2009 279 Rvp 1069/2012 1 Ro/ 119 /2009 280 Rvp 1070/2012 1 Ro/ 120 /2009 281 Rvp 1071/2012 1 Ro/ 226 /2009 282 Rvp 1072/2012 1 Ro/ 219 /2009 283 Rvp 1073/2012 1 Ro/ 214 /2009 284 Rvp 1074/2012 1 Ro/ 205 /2009 285 Rvp 1075/2012 1 Ro/ 212 /2009 286 Rvp 1076/2012 1 Ro/ 198 /2009 287 Rvp 1077/2012 1 Ro/ 191 /2009 288 Rvp 1078/2012 1 Ro/ 177 /2009 289 Rvp 1079/2012 1 Ro/ 441 /2009 290 Rvp 1080/2012 1 Ro/ 170 /2009 291 Rvp 1081/2012 1 Ro/ 420 /2009 292 Rvp 1082/2012 1 Ro/ 590 /2009 293 Rvp 1083/2012 1 Ro/ 597 /2009 294 Rvp 1084/2012 1 Ro/ 543 /2009 295 Rvp 1085/2012 1 Ro/ 544 /2009
296 Rvp 1086/2012 1 Ro/ 545 /2009 297 Rvp 1087/2012 1 Ro/ 546 /2009 298 Rvp 1088/2012 1 Ro/ 557 /2009 299 Rvp 1089/2012 1 Ro/ 558 /2009 300 Rvp 1090/2012 1 Ro/ 569 /2009 301 Rvp 1091/2012 1 Ro/ 547 /2009 302 Rvp 1092/2012 1 Ro/ 548 /2009 303 Rvp 1093/2012 1 Ro/ 549 /2009 304 Rvp 1094/2012 1 Ro/ 550 /2009 305 Rvp 1095/2012 1 Ro/ 551 /2009 306 Rvp 1096/2012 1 Ro/ 552 /2009 307 Rvp 1097/2012 1 Ro/ 553 /2009 308 Rvp 1098/2012 1 Ro/ 554 /2009 309 Rvp 1099/2012 1 Ro/ 555 /2009 310 Rvp 1100/2012 1 Ro/ 556 /2009 311 Rvp 1101/2012 1 Ro/ 542 /2009 312 Rvp 1102/2012 1 Ro/ 541 /2009 313 Rvp 1103/2012 1 Ro/ 540 /2009 314 Rvp 1104/2012 1 Ro/ 539 /2009 315 Rvp 1105/2012 1 Ro/ 538 /2009 316 Rvp 1106/2012 1 Ro/ 537 /2009 317 Rvp 1107/2012 1 Ro/ 536 /2009 318 Rvp 1108/2012 1 Ro/ 535 /2009 319 Rvp 1109/2012 1 Ro/ 534 /2009 320 Rvp 1110/2012 1 Ro/ 527 /2009 321 Rvp 1111/2012 1 Ro/ 131 /2009 322 Rvp 1112/2012 1 Ro/ 132 /2009 323 Rvp 1113/2012 1 Ro/ 133 /2009 324 Rvp 1114/2012 1 Ro/ 134 /2009 325 Rvp 1115/2012 1 Ro/ 136 /2009 326 Rvp 1116/2012 1 Ro/ 137 /2009 327 Rvp 1117/2012 1 Ro/ 113 /2009 328 Rvp 1118/2012 1 Ro/ 115 /2009 329 Rvp 1119/2012 1 Ro/ 116 /2009 330 Rvp 1120/2012 1 Ro/ 117 /2009 331 Rvp 1121/2012 1 Ro/ 122 /2009 332 Rvp 1122/2012 1 Ro/ 123 /2009 333 Rvp 1123/2012 1 Ro/ 124 /2009 334 Rvp 1124/2012 1 Ro/ 138 /2009 335 Rvp 1125/2012 1 Ro/ 139 /2009 336 Rvp 1126/2012 1 Ro/ 140 /2009 337 Rvp 1127/2012 1 Ro/ 141 /2009 338 Rvp 1128/2012 1 Ro/ 151 /2009 339 Rvp 1129/2012 1 Ro/ 163 /2009 340 Rvp 1130/2012 1 Ro/ 156 /2009 341 Rvp 1131/2012 1 Ro/ 102 /2009 342 Rvp 1132/2012 1 Ro/ 103 /2009 343 Rvp 1133/2012 1 Ro/ 104 /2009 344 Rvp 1134/2012 1 Ro/ 105 /2009 345 Rvp 1135/2012 1 Ro/ 106 /2009
346 Rvp 1136/2012 1 Ro/ 108 /2009 347 Rvp 1137/2012 1 Ro/ 109 /2009 348 Rvp 1138/2012 1 Ro/ 110 /2009 349 Rvp 1139/2012 1 Ro/ 111 /2009 350 Rvp 1140/2012 1 Ro/ 112 /2009 351 Rvp 1141/2012 1 Ro/ 517 /2009 352 Rvp 1142/2012 1 Ro/ 510 /2009 353 Rvp 1143/2012 1 Ro/ 503 /2009 354 Rvp 1144/2012 1 Ro/ 496 /2009 355 Rvp 1145/2012 1 Ro/ 468 /2009 356 Rvp 1146/2012 1 Ro/ 475 /2009 357 Rvp 1147/2012 1 Ro/ 482 /2009 358 Rvp 1148/2012 1 Ro/ 461 /2009 359 Rvp 1149/2012 1 Ro/ 455 /2009 360 Rvp 1150/2012 1 Ro/ 448 /2009 361 Rvp 1151/2012 1 Ro/ 594 /2009 362 Rvp 1152/2012 1 Ro/ 593 /2009 363 Rvp 1153/2012 1 Ro/ 592 /2009 364 Rvp 1154/2012 1 Ro/ 591 /2009 365 Rvp 1155/2012 1 Ro/ 589 /2009 366 Rvp 1156/2012 1 Ro/ 588 /2009 367 Rvp 1157/2012 1 Ro/ 587 /2009 368 Rvp 1158/2012 1 Ro/ 586 /2009 369 Rvp 1159/2012 1 Ro/ 585 /2009 370 Rvp 1160/2012 1 Ro/ 584 /2009 371 Rvp 1161/2012 1 Ro/ 433 /2009 372 Rvp 1162/2012 1 Ro/ 432 /2009 373 Rvp 1163/2012 1 Ro/ 431 /2009 374 Rvp 1164/2012 1 Ro/ 430 /2009 375 Rvp 1165/2012 1 Ro/ 429 /2009 376 Rvp 1166/2012 1 Ro/ 428 /2009 377 Rvp 1167/2012 1 Ro/ 426 /2009 378 Rvp 1168/2012 1 Ro/ 425 /2009 379 Rvp 1169/2012 1 Ro/ 424 /2009 380 Rvp 1170/2012 1 Ro/ 423 /2009 381 Rvp 1171/2012 1 Ro/ 422 /2009 382 Rvp 1172/2012 1 Ro/ 421 /2009 383 Rvp 1173/2012 1 Ro/ 419 /2009 384 Rvp 1174/2012 1 Ro/ 418 /2009 385 Rvp 1175/2012 1 Ro/ 417 /2009 386 Rvp 1176/2012 1 Ro/ 416 /2009 387 Rvp 1177/2012 1 Ro/ 415 /2009 388 Rvp 1178/2012 1 Ro/ 414 /2009 389 Rvp 1179/2012 1 Ro/ 413 /2009 390 Rvp 1180/2012 1 Ro/ 412 /2009 391 Rvp 1181/2012 1 Ro/ 411 /2009 392 Rvp 1182/2012 1 Ro/ 410 /2009 393 Rvp 1183/2012 1 Ro/ 409 /2009 394 Rvp 1184/2012 1 Ro/ 408 /2009 395 Rvp 1185/2012 1 Ro/ 407 /2009
396 Rvp 1186/2012 1 Ro/ 406 /2009 397 Rvp 1187/2012 1 Ro/ 405 /2009 398 Rvp 1188/2012 1 Ro/ 404 /2009 399 Rvp 1189/2012 1 Ro/ 403 /2009 400 Rvp 1190/2012 1 Ro/ 402 /2009 401 Rvp 1191/2012 1 Ro/ 401 /2009 402 Rvp 1192/2012 1 Ro/ 400 /2009 403 Rvp 1193/2012 1 Ro/ 398 /2009 404 Rvp 1194/2012 1 Ro/ 397 /2009 405 Rvp 1195/2012 1 Ro/ 396 /2009 406 Rvp 1196/2012 1 Ro/ 395 /2009 407 Rvp 1197/2012 1 Ro/ 394 /2009 408 Rvp 1198/2012 1 Ro/ 393 /2009 409 Rvp 1199/2012 1 Ro/ 392 /2009 410 Rvp 1200/2012 1 Ro/ 391 /2009 411 Rvp 1201/2012 1 Ro/ 390 /2009 412 Rvp 1202/2012 1 Ro/ 389 /2009 413 Rvp 1203/2012 1 Ro/ 388 /2009 414 Rvp 1204/2012 1 Ro/ 387 /2009 415 Rvp 1205/2012 1 Ro/ 385 /2009 416 Rvp 1206/2012 1 Ro/ 300 /2009 417 Rvp 1207/2012 1 Ro/ 260 /2009 418 Rvp 1208/2012 1 Ro/ 253 /2009 419 Rvp 1209/2012 1 Ro/ 240 /2009 420 Rvp 1210/2012 1 Ro/ 233 /2009 421 Rvp 1211/2012 1 Ro/ 378 /2009 422 Rvp 1212/2012 1 Ro/ 371 /2009 423 Rvp 1213/2012 1 Ro/ 364 /2009 424 Rvp 1214/2012 1 Ro/ 357 /2009 425 Rvp 1215/2012 1 Ro/ 350 /2009 426 Rvp 1216/2012 1 Ro/ 343 /2009 427 Rvp 1217/2012 1 Ro/ 336 /2009 428 Rvp 1218/2012 1 Ro/ 329 /2009 429 Rvp 1219/2012 1 Ro/ 322 /2009 430 Rvp 1220/2012 1 Ro/ 301 /2009 431 Rvp 1221/2012 1 Ro/ 315 /2009 432 Rvp 1222/2012 1 Ro/ 310 /2009 433 Rvp 1223/2012 1 Ro/ 309 /2009 434 Rvp 1224/2012 1 Ro/ 308 /2009 435 Rvp 1225/2012 1 Ro/ 307 /2009 436 Rvp 1226/2012 1 Ro/ 306 /2009 437 Rvp 1227/2012 1 Ro/ 305 /2009 438 Rvp 1228/2012 1 Ro/ 304 /2009 439 Rvp 1229/2012 1 Ro/ 303 /2009 440 Rvp 1230/2012 1 Ro/ 302 /2009 441 Rvp 1231/2012 1 Ro/ 299 /2009 442 Rvp 1232/2012 1 Ro/ 298 /2009 443 Rvp 1233/2012 1 Ro/ 297 /2009 444 Rvp 1234/2012 1 Ro/ 296 /2009 445 Rvp 1235/2012 1 Ro/ 295 /2009
446 Rvp 1236/2012 1 Ro/ 294 /2009 447 Rvp 1237/2012 1 Ro/ 287 /2009 448 Rvp 1238/2012 1 Ro/ 280 /2009 449 Rvp 1239/2012 1 Ro/ 277 /2009 450 Rvp 1240/2012 1 Ro/ 267 /2009 451 Rvp 1241/2012 1 Ro/ 438 /2009 452 Rvp 1242/2012 1 Ro/ 437 /2009 453 Rvp 1243/2012 1 Ro/ 436 /2009 454 Rvp 1244/2012 1 Ro/ 435 /2009 455 Rvp 1245/2012 1 Ro/ 386 /2009 456 Rvp 1246/2012 1 Ro/ 384 /2009 457 Rvp 1247/2012 1 Ro/ 383 /2009 458 Rvp 1248/2012 1 Ro/ 382 /2009 459 Rvp 1249/2012 1 Ro/ 381 /2009 460 Rvp 1250/2012 1 Ro/ 345 /2009 461 Rvp 1251/2012 1 Ro/ 472 /2009 462 Rvp 1252/2012 1 Ro/ 471 /2009 463 Rvp 1253/2012 1 Ro/ 470 /2009 464 Rvp 1254/2012 1 Ro/ 469 /2009 465 Rvp 1255/2012 1 Ro/ 467 /2009 466 Rvp 1256/2012 1 Ro/ 466 /2009 467 Rvp 1257/2012 1 Ro/ 465 /2009 468 Rvp 1258/2012 1 Ro/ 464 /2009 469 Rvp 1259/2012 1 Ro/ 463 /2009 470 Rvp 1260/2012 1 Ro/ 462 /2009 471 Rvp 1261/2012 1 Ro/ 162 /2009 472 Rvp 1262/2012 1 Ro/ 161 /2009 473 Rvp 1263/2012 1 Ro/ 160 /2009 474 Rvp 1264/2012 1 Ro/ 159 /2009 475 Rvp 1265/2012 1 Ro/ 158 /2009 476 Rvp 1266/2012 1 Ro/ 157 /2009 477 Rvp 1267/2012 1 Ro/ 155 /2009 478 Rvp 1268/2012 1 Ro/ 154 /2009 479 Rvp 1269/2012 1 Ro/ 153 /2009 480 Rvp 1270/2012 1 Ro/ 152 /2009 481 Rvp 1271/2012 1 Ro/ 202 /2009 482 Rvp 1272/2012 1 Ro/ 201 /2009 483 Rvp 1273/2012 1 Ro/ 200 /2009 484 Rvp 1274/2012 1 Ro/ 199 /2009 485 Rvp 1275/2012 1 Ro/ 197 /2009 486 Rvp 1276/2012 1 Ro/ 196 /2009 487 Rvp 1277/2012 1 Ro/ 195 /2009 488 Rvp 1278/2012 1 Ro/ 194 /2009 489 Rvp 1279/2012 1 Ro/ 169 /2009 490 Rvp 1280/2012 1 Ro/ 168 /2009 491 Rvp 1281/2012 1 Ro/ 266 /2009 492 Rvp 1282/2012 1 Ro/ 265 /2009 493 Rvp 1283/2012 1 Ro/ 242 /2009 494 Rvp 1284/2012 1 Ro/ 241 /2009 495 Rvp 1285/2012 1 Ro/ 239 /2009
496 Rvp 1286/2012 1 Ro/ 238 /2009 497 Rvp 1287/2012 1 Ro/ 237 /2009 498 Rvp 1288/2012 1 Ro/ 236 /2009 499 Rvp 1289/2012 1 Ro/ 235 /2009 500 Rvp 1290/2012 1 Ro/ 234 /2009 501 Rvp 1291/2012 1 Ro/ 252 /2009 502 Rvp 1292/2012 1 Ro/ 251 /2009 503 Rvp 1293/2012 1 Ro/ 250 /2009 504 Rvp 1294/2012 1 Ro/ 249 /2009 505 Rvp 1295/2012 1 Ro/ 248 /2009 506 Rvp 1296/2012 1 Ro/ 247 /2009 507 Rvp 1297/2012 1 Ro/ 246 /2009 508 Rvp 1298/2012 1 Ro/ 245 /2009 509 Rvp 1299/2012 1 Ro/ 244 /2009 510 Rvp 1300/2012 1 Ro/ 243 /2009 511 Rvp 1301/2012 1 Ro/ 460 /2009 512 Rvp 1302/2012 1 Ro/ 459 /2009 513 Rvp 1303/2012 1 Ro/ 458 /2009 514 Rvp 1304/2012 1 Ro/ 457 /2009 515 Rvp 1305/2012 1 Ro/ 456 /2009 516 Rvp 1306/2012 1 Ro/ 454 /2009 517 Rvp 1307/2012 1 Ro/ 453 /2009 518 Rvp 1308/2012 1 Ro/ 452 /2009 519 Rvp 1309/2012 1 Ro/ 451 /2009