III. ÚS 106/02

Odôvodnenie:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2002 doručená sťažnosť J. K., bytom S. Ľ., (ďalej len „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie zásady rovnosti podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. SPC-33- 234-3/6-2001 z 8. augusta 2001.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa v konaní pred ústavným súdom uplatňuje zásada subsidiarity. To znamená, že ústavný súd poskytuje ochranu pred porušením základných práv a slobôd, iba ak jej poskytnutie nie je v právomoci všeobecných súdov.

Otázky sociálneho zabezpečenia nie sú vyňaté z právomoci všeobecných súdov. Navrhovateľ sa teda mohol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov v správnom konaní domáhať svojich práv postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Preto ústavný súd nemá právomoc zaoberať sa jeho sťažnosťou.

Pre podanie sťažnosti platí podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov dvojmesačná prekluzívna lehota, ktorá v danom prípade uplynula v októbri 2001.

Nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie navrhovateľovej sťažnosti ani zmeškanie lehoty na jej podanie nie je možné odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval navrhovateľa na odstránenie iných nedostatkov jeho sťažnosti a na jej doplnenie.