III. ÚS 114/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 114/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016 prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2012 a postupom prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 79/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , odmieta.

Odôvodnenie:

K postupu orgánov činných v trestnom konaní sťažovateľ ďalej uviedol: „Dňa 02.06.2010 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka . Dňa 01.07.2010 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka . (nečinnosť 1 mesiac) Dňa 31.08.2010 vyšetrovateľ pribral do konania znaleckú organizáciu. (nečinnosť 2 mesiace) Dňa 22.02.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku. (nečinnosť 6 mesiacov) Dňa 07.03.2011 vyšetrovateľ urgoval vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 15.03.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch podozrivého . Dňa 17.03.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva školstva SR listinné dôkazy. Dňa 31.03.2011 bol vypracovaný znalecký posudok. Dňa 20.05.2011 vyšetrovateľ uznesením ČVS: PPZ-52/BPK-B-2010 sťažovateľovi vzniesol obvinenie pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2, písm. a) TZ v jednočinnom súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ. (nečinnosť 1 mesiac a 4 týždne)

Dňa 21.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne . Dňa 21.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne . Dňa 22.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne . Dňa 22.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka . Dňa 25.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne . Dňa 25.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka . Dňa 26.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka . Dňa 27.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne . Dňa 04.04.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne . Dňa 02.01.2014 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne . (nečinnosť 9 mesiacov) Dňa 21.01.2014 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka . Dňa 30.01.2014 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka . Dňa 13.02.2014 sťažovateľ doručil do podateľne ÚŠP návrh na zastavenie trestného stíhania. Dňa 24.02.2014 bolo vykonané záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu a vyšetrovateľ následne vec predložil ÚŠP s návrhom na podanie obžaloby. (nečinnosť vyšetrovateľa 3 týždne) Prokurátorka do dnešného dňa ani nezastavila trestné stíhanie, ani nepodala obžalobu. (nečinnosť ÚŠP 3 mesiace).“ Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že od začatia trestného stíhania uplynuli viac ako 4 roky a od vznesenia obvinenia 3 roky, napriek tomu nie je prípravné konanie ukončené, či už zastavením trestného stíhania alebo podaním obžaloby. Aktivita vyšetrovateľa Policajného zboru bola podľa názoru sťažovateľa „iba epizódna“.

Sťažovateľ konštatuje, že v danom prípade síce nejde „o skutkovo jednoduchú vec, avšak netreba zabúdať, že... Národná protikorupčná jednotka, je vyšetrovacou zložkou určenou, a personálne aj materiálne adekvátne vybavenou, na vyšetrovanie mimoriadne skutkovo a právne náročných trestných vecí, takže z pohľadu typickej agendy Národnej protikorupčnej jednotky ide o vec jednoduchú, skutkovo aj právne skôr banálnu, ktorej vyšetrovanie by nemalo vyžadovať veľké úsilie... Ani jeden z vyšetrovateľov, ktorý vec v priebehu rokov vyšetrovali, však potrebné úsilie nevynaložil, naopak, tejto veci sa všetci venovali iba povrchne a zriedka.“.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa postupom vyšetrovateľa Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-281/NKA- PZ-BA-2012

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05). Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 26/95). Pri výklade tohto základného práva si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva (práva) došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo. V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestného obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní prípravnom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (III. ÚS 123/07, IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa postupom dozorujúcej prokurátorky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 79/10

Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb za presne vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v čl. 127 ústavy a § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50, § 53 ods. 1 a § 56 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, III. ÚS 24/2012).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Pokiaľ ide časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta nečinnosť zo strany dozorujúcej prokurátorky, ktorá mala podľa jeho názoru zásadný vplyv na celkovo neprimeranú dĺžku jeho trestného stíhania, ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade mal sťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti postupu dozorujúcej prokurátorky prostredníctvom opakovaného podnetu v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre, a to pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedených predpisov oprávnený.