III. ÚS 115/2025

III. ÚS 115/2025

Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k uzneseniu č. k. III. ÚS 115/2025-24 z 26. februára 2025

Rozsudok

SD vo veci C-598/21.

. . . . . 85. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v bode 83 vyššie a najmä vzhľadom na to, že príslušný vnútroštátny súd podľa všetkého môže prijať predbežné opatrenia, rozsudok Kušionová konštatuje, že v rámci slovenského konania o mimosúdnom výkone záložného práva existuje primeraný a účinný prostriedok na zabránenie súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

spotrebiteľov. . . . . . 94. Preto sa obmedzím na nasledujúce pripomienky. . . Okrem toho veriteľ určí dlh jednostranne a súkromný subjekt („dražobník“) vykoná výkon záložného práva bez dohľadu orgánu verejnej moci. Vzhľadom na takéto silné a bezvýhradné právo predajcu na začatie výkonu záložného práva je ešte potrebnejšie, aby spotrebiteľ v postavení dlžníka, proti ktorému sa výkon záložného práva vedie, mal k dispozícii účinnú súdnu ochranu.(40) Ako výstižne vyjadril jeden komentátor, konanie o vyvlastnení niekoho domu musí zabezpečiť „najvyšší stupeň procesnej prísnosti“(41).

. . . . . 100. Na záver pripomínam, že smernica 2014/17, ktorá bola prijatá, ako je uvedené v jej odôvodnení 3, v súvislosti s úvermi na nehnuteľnosti pre spotrebiteľov po medzinárodnej finančnej kríze, síce nie je z časového hľadiska uplatniteľná,(47) ale preukazuje vôľu normotvorcu EÚ posilniť ochranu spotrebiteľov v rámci výkonu záložného práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie.

. . . 101. Z predchádzajúcich úvah vyvodzujem, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7, 47 a 38 Charty, ako aj so zásadou efektivity práva EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej nie je možné meritórne pozastaviť výkon záložného práva súkromnou dražbou nehnuteľného majetku, ktorý predstavuje obydlie spotrebiteľov alebo iných osôb, pokiaľ je nariadenie predbežných opatrení nevyhnutné na zabezpečenie plnej účinnosti rozhodnutia súdu, ktorý má právomoc posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky.

6. O nič menej priliehavé nie je ani aktuálne zverejnené stanovisko generálnej advokátky v prebiehajúcom prejudiciálnom konaní vo veci C-351/23 (zvýraznenie som doplnil, pozn.): „. . . 50. Z judikatúry Súdneho dvora predovšetkým vyplýva, že vnútroštátne súdy musia rozhodnúť o potenciálnej nekalej povahe zmluvných podmienok predtým, ako sa vykoná dražba vedúca k vysťahovaniu spotrebiteľa z jeho obydlia.

o. . . výške a splatnosti pohľadávky je daná objektívna zodpovednosť záložcu“ (správne záložného veriteľa, pozn.), (bod 17 uznesenia). „. . . 51. Z judikatúry Súdneho dvora okrem toho vyplýva, že vnútroštátne procesné pravidlá musia súdu umožňovať prijať predbežné opatrenia, ktoré by umožnili prerušenie alebo ukončenie protiprávneho postupu výkonu záložného práva k nehnuteľnosti založeného na zmluve obsahujúcej nekalé podmienky, ak sú takéto opatrenia potrebné na zabezpečenie plnej účinnosti jeho konečného rozhodnutia.(25)

7. Právny názor väčšiny senátu vyvoláva silné otázniky o to viac, že nepodanie návrhu na neodkladné opatrenie môže mať relevanciu aj čo sa týka dostatočnosti aktivity spotrebiteľa na účely odvrátenia účinkov dražby. Podľa judikatúry SD práve aktivite spotrebiteľa a pokusu zamedziť dražbe neodkladným opatrením sa pripisuje relevancia a možnosť rozvinúť rozhodnutie Veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie o účinnosti nadobudnutia vlastníckeho práva treťou osobou.2 Inými slovami, kým aktivite spotrebiteľa pretavenej do ex ante návrhu vrátane návrhu na neodkladné opatrenie sa pripisuje právny význam na účely namietania dobromyseľnosti vydražiteľa (i. a.), podľa všeobecného súdu aprobovaného väčšinovým rozhodnutím senátu sa neodkladnému opatreniu ex ante dôležitosť nepripisuje. 8. Na margo formátu stanovísk generálnych advokátov poznamenávam, že tie sú založené na doktrínach Súdneho dvora a odkazoch na početnú judikatúru SD (zvýraznenie som doplnil, pozn.), napr. rozsudok vo veci C-582/21, bod 82: „Treba však zdôrazniť, že v takejto situácii úplná účinnosť ochrany spotrebiteľov zamýšľaná smernicou 93/13 okrem toho vyžaduje, aby konanie o výkone rozhodnutia mohlo byť prerušené, prípadne za podmienok, ktoré nemôžu odradiť spotrebiteľa od podania opravného prostriedku a trvania na ňom, až kým príslušný súd nepreskúma prípadnú nekalú povahu podmienok dotknutej zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2014, Sánchez Morcillo a Abril García, C-169/14, EU:C:2014:2099, bod 27, ako aj citovanú judikatúru, a zo 17. mája 2022, Impuls Leasing România, C-725/19, EU:C:2022:396, bod 60, alebo

rozsudok

vo veci C-415/11, b. 59): V tejto súvislosti treba teda konštatovať, že takýto procesný režim, v ktorom súd rozhodujúci v určovacom konaní, na ktorý spotrebiteľ podal návrh na vyhlásenie nekalej povahy zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, nemôže prijať predbežné opatrenia, ktoré by umožnili prerušenie alebo predĺženie konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď prijatie takýchto opatrení je potrebné na zabezpečenie plnej účinnosti jeho konečného rozhodnutia, môže ohroziť efektivitu ochrany zaručenú smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 77). 9. V konečnom dôsledku ak ide o stanovisko generálneho advokáta, aj ústavný súd mohol využiť inštitút prerušenia konania do rozhodnutia Súdneho dvora, ak už nie rovno položiť prejudiciálnu otázku; ústavný súd je súdom, ktorý takúto povinnosť podľa čl. 267 ZFEÚ má. 10. Nemôžem sa stotožniť ani so znením odôvodnenia o obydlí. Mnohokrát sa o obydlí v rozhodnutiach súdov dôvodí, aký má obydlie mimoriadny význam, no v skutočnosti súd neurobí nič, pretože túto vážnu hodnotu nechá prevalcovať majetkovými právami veriteľa, ako sa to stalo aj v predmetnej veci. Kým ale veriteľovi stále plynú úroky, spotrebiteľ ako

záložca príklepom na dražbe prichádza o vlastníctvo a vzápätí má zákonnú povinnosť sa bez zbytočných prieťahov vypratať.3 11. Netreba osobitnú mieru procesnej empatie na skonštatovanie, že ide až o extrémny nepomer vzájomne konkurujúcich si hodnôt, k vyhodnoteniu ktorého sa krajský súd ani len nepriblížil. Nestotožňujem sa s názorom, podľa ktorého „Či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia sťažovateľa, možno vyhodnotiť až po tomto zásahu, t. j. po dobrovoľnej dražbe.“ (bod 15 uznesenia, i.f.). 12. Veľmi priliehavo a výstižne tomuto názoru väčšiny senátu je v protiklade európske právo, cit.: „So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva spotrebiteľ musí mať účinnú a skutočnú možnosť dosiahnuť súdne preskúmanie nekalých podmienok obsiahnutých v zmluve, vo vzťahu ku ktorej sa navrhuje výkon, ešte pred predajom jeho obydlia na dražbe. Dražbu nemožno dokončiť predtým, než príslušný sud dokončí preskúmanie toho, či sú podmienky predmetnej zmluvy nekalé. Prostriedky súdneho preskúmania nekalých podmienok teda nemožno považovať za účinné, ak sa predaj na dražbe uskutoční aj napriek prebiehajúcemu konaniu, v ktorom sa spotrebiteľ usiluje napadnúť výkon a dosiahnuť jeho prerušenie alebo ukončenie...“ (rozsudok ESĽP, 25. 10. 2013, Rousk v. Švédsko (CE:ECHR:2013:0725JUD002718304, bod 137; zvýraznenie doplnené, pozn.). 13. Opätovne poukazujem na veľmi zásadný odkaz generálnej advokátky vo veci C-351/23, v ktorej sa v slovenských podmienkach dražba rodinného domu vykonala napriek prebiehajúcemu konaniu o neodkladnom opatrení a rovnako pri namietaní neplatnosti predčasnej splatnosti úveru, a teda pri spochybňovaní doslova kľúčového komponentu – výšky pohľadávky4. Ochranu obydlia je nevyhnutné vnímať v kontexte práva, ktorého ale prednosť zostala v rozpore s čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku odsunutá.

14. Za priliehavý k inštitútu neodkladného opatrenia v rámci výkonu dobrovoľnej dražby možno považovať ďalej názor generálnej advokátky, cit.: „57. Súdny dvor konkrétnejšie v rozsudku vo veci Všeobecná úverová banka(31) konštatoval, že vzhľadom na účinky, ktoré môže mať klauzula o predčasnej splatnosti(32) vložená do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou slúžiacou ako rodinné obydlie, vnútroštátny súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe tejto podmienky všetky dlžné sumy... ... 98. Neexistencia účinnej a skutočnej možnosti dosiahnuť súdne preskúmanie nekalých podmienok pred vykonaním dražby predstavuje závažné porušenie požiadavky účinnej súdnej ochrany spotrebiteľa, ktorá sa zaručuje v článku 47 Charty, a práva na rešpektovanie obydlia podľa článku 7 Charty. Spotrebiteľ zbavený tejto možnosti počas postupu výkonu hypotekárneho záložného práva musí mať výnimočne možnosť oprieť sa o smernicu 93/13 aj po vykonaní dražby.“ 15. V stanovisku v predchádzajúcom odseku som zámerne zvýraznil slovo „výnimočne“, pretože tento termín sa spája s ochranou ex post (výnimočne ex post), kým väčšinové stanovisko ex post ochranu nerobí výnimočnou, ale ju priorizuje. 16. Vzhľadom na závažnosť dopadu dražby na sťažovateľa a jeho rodinu boli splnené podmienky na meritórny prieskum rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Názor väčšiny senátu o zjavne neopodstatnenej ústavnej sťažnosti by sa mal v doktrínach ústavného súdnictva zásadne odmietnuť. 17. Ak by sa názor väčšiny senátu zovšeobecnil, potom splatná pohľadávka v akejkoľvek výške by bez ďalšieho opodstatňovala vykonanie dražby. Je to ale rovnaký extrém ako extrém z opačnej strany, keď by sa mala každá dobrovoľná dražba prerušiť, kým pohľadávku nepreskúma sudca. 18. Keď zákonodarca v spotrebiteľských veciach zakázal jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, a to priamym predajom5, normovaným ponechal súdny spôsob výkonu záložného práva – súdnu exekúciu s početnými ochrannými mechanizmami, a to po predchádzajúcom súdnom konaní rovnako s početnými ochrannými mechanizmami. Zákonodarca ponechal aj mimosúdny výkon záložného práva a práve inštitút neodkladného opatrenia zohral dôležitý význam, pretože umožňuje do odstránenia spornosti veci upustiť od dražby. Popri všeobecnej úprave neodkladného opatrenia ide o inštitút explicitne upravený

podľa § 19 zákona o dobrovoľných dražbách6 bez toho, aby vytváral prekážku na vykonanie dražby v budúcnosti po splnení zákonných podmienok. 19. Výsledok rozhodovania o neodkladnom opatrení vrátane konania pred ústavným súdom je podľa môjho názoru proti samej podstate inštitútu upustenia od dražby. 20. Aj inštitút upustenia od dražby prekonal svoj vývoj a je otázne, či ho z ľudskoprávneho hľadiska možno považovať za ustálený. Z rozsudku Súdneho dvora je zrejmé, že počas prejudiciálneho konania došlo k zvýšeniu ochrany spotrebiteľov inštitútom upustenia od dražby7. Na upustenie od dražby postačuje už len samotné vydanie neodkladného opatrenia. A ani takáto legislatíva nemusí byť konečná8, keď o návrhu na neodkladné opatrenie môže rozhodnúť až druhostupňový súd, čo korešponduje dobe 60 dní, počas ktorých sa obydlie spotrebiteľa vydraží. Bude preto dôležité posúdenie, či takáto úprava neodporuje princípu efektivity práva EÚ, pretože je nadmerne sťažené, ak nie priamo nemožné „dodať“ dražobníkovi neodkladné opatrenie, na ktorého vydanie majú súdy v dvoch inštanciách až šesťdesiat dní. 21. Kriticky a za vytrhnuté z kontextu vnímam poukázanie na uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. septembra 2014, najmä jeho časť v bode 14, v ktorej väčšina inklinuje k úvahám o bezlimitnom výkone dobrovoľných dražieb, čo umožňuje už len „samotné uzavretie záložnej zmluvy“. Uvedené uznesenie vo veci sp. zn. PL. ÚS 23/2023 síce na jednej strane aprobuje dobrovoľnú dražbu ako efektívny prostriedok vymožiteľnosti práva, no na druhej strane nie bezlimitne. Nedáva dobrovoľným dražbám v žiadnom prípade bezlimitnú pomyselnú „zelenú“, ako sa to udialo v preskúmavanej veci. 22. Väčšina už nespomenula kľúčové časti uvedeného plenárneho uznesenia o silnom napätí medzi záujmami veriteľa a dlžníka, z ktorého dôvodu je potrebné primerane paralelne prihliadať na súdny výkon záložného práva a že sa zvlášť upozorňuje na nepomer medzi pohľadávkou a hodnotou zálohu9, čo v preskúmavanej veci je aj o pomeriavaní pohľadávky

7 Rozsudok SD C-34/13, Kušionová, bod 31: „Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 5. júna 2014, slovenská vláda informovala Súdny dvor, že z dôvodu prijatia zákona č. 106/2014 Z. z. z 1. apríla 2014 uplatniteľného na všetky zmluvy platné od 1. júna 2014 boli zmenené procesné pravidlá týkajúce sa výkonu záložných práv.“ a bod 32: «Konkrétne článok V ods. 7 tohto zákona doplnil § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách tak, že uvedené ustanovenie teraz znie: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby…“».

9 PL. ÚS 23/2014: „Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi založenej úverom (130 000 eur) a hodnotou založených nehnuteľností (376 000 eur). Zákonite

Ako je zrejmé zo stanoviska generálnej advokátky, vláda SR obhajovala inštitút dobrovoľnej dražby poukázaním na dve rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/210/2021 a sp. zn. 4Cdo/149/2020 o dôvode neplatnosti dražby, ak je pohľadávka veriteľom oznámená v nesprávnej výške.12 Nereflektoval som žiadnu ambíciu pretaviť tieto východiska vo svetle judikatúry Súdneho dvora k významu ex ante súdnej ochrany.

sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec.“

12 Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 23. 2. 2022: ,,Pokiaľ ide o neskúmanie žalobkyňou namietaných neprijateľných podmienok, dovolací súd konštatuje, ak by žalovaná 1/ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnila plnenia majúce svoj základ v niektorých zo žalobkyňou označených neprijateľných zmluvných podmienok, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.), pretože ak záložný veriteľ (žalovaná 1/) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto

25. Ako som už uviedol, nie každá notifikácia dobrovoľnej dražby znamená bez ďalšieho nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie, no ak je známa skutočnosť odôvodňujúca neplatnosť dražby ešte pred jej vykonaním (nesprávna výška pohľadávky vzniknutá na základe euronekonformného inštitútu o predčasnej splatnosti), je daný dôvod na preventívne opatrenie súdu. Väčšinové stanovisko mlčí o týchto zásadných konzekvenciách a nebyť iného rozhodnutia, ktorým iný súd predsa len zakázal dražiť dotknuté nehnuteľnosti, súdy vrátane ústavného súdu nevytvorili priestor na preskúmanie zmluvných podmienok, čo by viedlo k strate vlastníctva k obydliu a povinnosti ho bezodkladne vypratať, a teda rozporne s vyššie stanovenými judikatúrnymi imperatívmi Súdneho dvora, ale tiež aj bez reflexie na vlastnú judikatúru, akou je aj uznesenie vo veci sp. zn. IV. ÚS 490/2022. 26. Z uvedených dôvodov nesúhlasím s väčšinovým názorom III. senátu ústavného súdu.

V Košiciach 26. februára 2025

Peter Straka sudca